Prezident Andrej Kiska a ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná sa dnes stretli na poľnohospodárskom podniku Zemedar Poprad, aby hľadali riešenie kritickej situácie na trhu s mliekom.

„Slovensko je z pohľadu krajín v Európskej únii výnimočné, keďže viac ako 50 percent ľudí žije na vidieku. Priemer v EÚ je niečo nad 20 percent. Žiaľ, u nás na vidieku je aj podstatne vyššia nezamestnanosť, ako v okolitých krajinách. Pokiaľ u nás je to 17 percent, tak v Európskej únii hovoríme o jedenástich percentách,“ povedal Andrej Kiska po spoločnom rokovaní s ministerkou.

Ako dodal, práve tento stav spôsobuje v hladových dolinách frustráciu a príklon k extrémizmu.

„Niekedy v roku 1995 bolo v agrorezorte zamestnaných desať percent obyvateľstva. Dnes sú to dve percentá, pričom priemer v EÚ je päť percent. Sme vidiecka krajina, ale pre ľudí, ktorí žijú na vidieku máme málo práce. Práca je poľnohospodárstvo,“ myslí si Andrej Kiska.

Na hostiteľskej farme Zemedar, podľa riaditeľa podniku Jana Regeca, dosahujú náklady na výrobu litra surového kravského mlieka 31 centov. Výkupná cena je pritom len 24 centov.

„Dnes som hovoril s konateľom farmy v Matejovciach, ktorý musel poraziť 200 kráv, pretože nemalo zmysel produkovať mlieko a o prácu prišli desiatky ľudí. Som toho názoru, že si musíme urobiť poctivú analýzu, ako je možné sa z daného stavu dostať. Na jednej strane máme špičkových farmárov, plemená kráv a technológie a na druhej bojujeme o prežitie,“ povedal prezident.

Podľa vlastných slov, aby lepšie pochopil situáciu, priamo z farmy v Poprade bude pokračovať na návštevu Tatranskej mliekárne so sídlom v Kežmarku.

„Chcem sa rozprávať s tými, kto to mlieko priamo odoberá, aby som hlbšie pochopil, kde je ten problém asi zakopaný,“ hovorí Andrej Kiska.

Ministerka vidí dôvody poklesu cien mlieka v zrušení mliečnych kvót.

„Ak by sme sa znova pustili do zavedenia mliečnych kvót, dokázali by sme trh regulovať. Náchylnosť na opätovné zavedenie mliečnych kvót ale v Rade ministrov nie je. Je možné, že to budeme musieť riešiť na úrovni štátnych rozpočtov. Toto je nebezpečné, pretože sa obávam predbiehania štátov, kto do výroby mlieka vloží viac prostriedkov,“ hovorí Gabriela Matečná.

Riešenie zložitej situácie na trhu s mliekom, mäsom a najnovšie aj v ovocinárstve, vidí šéfka rezortu v založení rizikového fondu.

„Poľnohospodári budú musieť dospieť k jeho založeniu. Na rizikovom fonde budú participovať spoločne s poisťovňami a štátom. Na úrovni nášho ministerstva vyšlem ľudí do Rakúska, kde rizikový fond majú a budú z neho vyplácať aj škody, ktoré vznikli ovocinárom,“ povedala Gabriela Matečná.

Počas stretnutia s novinármi sa prezident vyznal k tomu, že farmu v Poprade pozná roky a navštevoval ju dávno predtým, ako sa rozhodol kandidovať. Ovplyvnil tým pravdepodobne aj svojho šesťročného syna.

„Súkromne musím priznať, že z môjho malého syna asi vyrastie farmár. Za ušetrené peniaze zo šibačky, sme mu na jeho vlastnú žiadosť kúpili v Zemedare teleliatko. Syn sem chodí dva razy do týždňa brigádovať,“ dodal prezident.