Nespokojnosť s odškodňovaním za tohtoročné záplavy a návrhom opatrení na ozdravenie verejných financií dominuje podľa tlačového hovorcu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Stanislava Nemca v rámcových pohľadoch agropotravinárskej samosprávy na hodnotenie prvých 100 dní činnosti vlády Ivety Radičovej.

„Agrárny a vidiecky sektor vypadol spomedzi priorít štátnej hospodárskej politiky, čo sa prejavilo aj vo viacerých legislatívnych návrhoch, ktoré v prípade ich schválenia v parlamente negatívne poznamenajú ďalší vývoj v našom odvetví,“ uviedol pre TASR predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Milan Semančík.

„Napriek tomu, že sme premiérku oslovili najprv riadnym a potom aj otvoreným listom, žiadnu odpoveď sme od nej nedostali. Rovnako predsedovia koaličných politických strán prejavujú len veľmi vlažný záujem o rokovania s predstaviteľmi poľnohospodárov a potravinárov, z čoho sme veľmi sklamaní.“

Konštatoval, že v kombinácii s minuloročným vyše 20-% poklesom nákupných cien a tohtoročnými záplavami môže byť pripravovaný „úsporný ekonomický balíček“ tretím tvrdým úderom pre agropotravinársky komplex. Z prvých rámcových odhadov SPPK vyplýva, že v jeho dôsledku príde agrosektor ročne o desiatky miliónov eur, ktoré nedokáže vykompenzovať žiadnymi inými opatreniami a aktivitami.

„Napríklad len zamýšľané zrušenie daňovej úľavy na naftu ho v tomto i nasledujúcom roku pripraví o 17 až 20 miliónov eur. Necelých 40 miliónov eur predstavuje chýbajúcich 10 percentuálnych bodov národného doplatku priamych platieb vo vládnom návrhu štátneho rozpočtu na rok 2011. Približne 2,4 milióna eur pripadá na zrušenie daňovej úľavy na produkty realizované formou predaja z dvora. O 2 až 3 milióny eur môže stúpnuť nájomné za pôdu v správe Slovenského pozemkového fondu, hoci tento údaj je naozaj len informatívny a v skutočnosti môže byť aj iný. Prehnané nemusia byť očakávania nárastu dane z pozemkov v budúcom roku o 3 až 4 milióny eur, pretože pripravovaná úprava platnej legislatívy má len kozmetický charakter a nezabráni obciam medziročne zvyšovať daňové zaťaženie podnikateľov na pôde o desiatky, či dokonca stovky percent. Veľmi ťažko sa odhadujú dôsledky tlaku vlastníkov pôdy na zvyšovanie nájomného, ale aj v tomto prípade treba počítať s rastom nákladov.“ uviedol Semančík.

Výhrady má samospráva voči prístupu vlády k odškodňovaniu poľnohospodárov za tohtoročné záplavy. Napriek tomu, že roľníci patrili medzi najviac postihnuté komunity, štát doteraz nevyčlenil pre nich žiadne finančné prostriedky nad rámec rezortnej rozpočtovej kapitoly, hoci pre občanov a obce ich našiel pomerne rýchlo.

Ministerstvo pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja SR avizovalo, že reštrukturalizáciou výdavkov získalo na tieto účely čiastku 5 až 6 miliónov eur. Tá však podľa SPPK v žiadnom prípade nemôže stačiť na primerané odškodnenie poľnohospodárov, ktorí naň majú nárok v súlade s platnou legislatívou.

Rozruch medzi podnikateľmi vyvolalo posudzovanie výšky spôsobených škôd, ktorého zmenený postup zapríčinil zmätky v zoznamoch postihnutých subjektov, ktoré majú nárok na odškodnenie. Tie sa niekoľkokrát menili, ale výsledná sumarizácia doteraz celkom nezodpovedá reálnej skutočnosti, hoci Pôdohospodárska platobná agentúra už vypísala výzvu na podávanie žiadostí o odškodnenie.

„Trváme na odstránení všetkých vzniknutých nezrovnalostí, objektívnom a úplnom vyčíslení škôd z tohtoročných záplav a platnej legislatíve zodpovedajúcom odškodnení subjektov, podnikajúcich na pôde, vrátane vinohradníkov, ovocinárov, zeleninárov, či pestovateľov ďalších špeciálnych plodín. Tí všetci v prvej etape z nám neznámych dôvodov vypadli z nároku na odškodnenie, hoci mnohí z nich boli prírodnými živlami výrazne poškodení,“ informoval Semančík.

Urýchlene doriešiť by sa mali aj kompenzácie škôd, ktoré farmárom vznikli prijatím opatrení v súlade so zákonom o ochrane pred povodňami. O nich zatiaľ predstavitelia vlády nehovoria nič konkrétne a stále zostávajú iba pri všeobecných vyjadreniach.

Neistota sprevádza ďalší osud zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch na tovar, ktorým sú potraviny.

„Vláda už predstavila návrh na jeho zrušenie, hoci sme čakali, že tomu bude predchádzať diskusia so všetkými zainteresovanými stranami, ktorú pôvodne prisľúbil minister hospodárstva a výstavby Juraj Miškov,“ zdôraznil podpredseda SPPK pre potravinárstvo a obchod Dušan Janíček.

Podľa neho potravinári združení v SPPK nesúhlasia ani so zamýšľaným zvyšovaním spotrebnej dane z piva, či retroaktívnym znížením podielu biozložiek v palivách z 5,75 % na 3,7 %, ktoré nedávno pre tento rok schválila vláda SR.