Napriek tomu, že z hľadiska legislatívy i praktického výkonu je u nás likvidácia vedľajších živočíšnych produktov zabezpečená, dôležitou podmienkou jej komplexného využívania je ekonomická únosnosť pre poľnohospodárov.

A v tomto smere viaceré členské subjekty informovali Slovenskú poľnohospodársku a potravinársku komoru (SPPK) o svojej nespokojnosti s cenovou ponukou kafilerických, prípadne zvozných organizácií.

„Bez funkčného zberu, zvozu a likvidácie živočíšnych odpadov nie je možné rozvíjať živočíšnu výrobu“, povedal predseda SPPK Milan Semančík.

„Na to však nestačí vytvoriť len príslušné legislatívne rámce a mať k dispozícii potrebné kapacity. Ak cena týchto služieb bude vysoká, najmä menší chovatelia budú pri všeobecne známych slabých ekonomických efektoch živočíšnej výroby hľadať iné možnosti likvidácie uhynutých zvierat a všetkých ostatných vedľajších živočíšnych produktov. V médiách sa v ostatnom čase objavilo viac informácií o prípadoch nájdenia v prírode voľne pohodených alebo zakopaných zvieracích tiel, alebo ich zvyškov. Najmä v letných mesiacoch je nevyhnutné rýchle zabezpečenie zvozu  a následnej likvidácie kadáverov, pretože v opačnom prípade to môže mať negatívny vplyv na nákazovú situáciu“.

Vedľajšie živočíšne produkty sa rozdeľujú na tri kategórie a netvoria ich len všetky druhy uhynutých zvierat, ale aj zvieratá podozrivé z nákazy, špecifikovaný rizikový materiál, kuchynský odpad, hnoj, obsah tráviaceho traktu, potraviny živočíšneho pôvodu po záruke, poškodený potravinársky tovar, perie, vaječné škrupiny, kože, kosti, tuk a podobne. Zatiaľ čo produkty z materiálov kategórie 1 a 2 sa musia likvidovať spálením a dajú sa aspoň čiastočne využiť v podstate len na vykurovanie, v prípade kategórie 3 majú výstup v podobe živočíšnej múčky alebo tuku. Múčka sa môže pridávať ako organické hnojivo do pôdy, prípadne poslúži ako komponent do granulovaných krmív pre spoločenské zvieratá. Živočíšny tuk predstavuje cennú surovinu pre tukový priemysel a obsah esenciálnych mastných kyselín sa využíva v krmovinárskom priemysle na tukovanie kŕmnych zmesí.

„Kafilérie teda nemajú v súvislosti s likvidáciou vedľajších živočíšnych produktov len náklady, ale získajú aj produkty, ktoré môžu ďalej speňažiť“, uviedla Dana Flórová, riaditeľka Liptovskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Liptovskom Mikuláši. „Táto skutočnosť by sa mala prejaviť aj v cenách, rovnako ako to, že pri praktickom zmonopolizovaní spracovania u nás má spracovateľ v Mojšovej Lúčke k dispozícii dostatok živočíšneho odpadu na primerané vyťaženie kapacít. Veľké rozdiely v cenách za služby pre chovateľov hospodárskych zvierat však potvrdzujú, že to tak nie je, čo nepovažujeme za správne“

Jediným kafilerickým zariadením v SR, ktoré spracováva všetky vedľajšie živočíšne produkty, je spoločnosť VAS s.r.o. v Mojšovej Lúčke. Ako sama uvádza, jej hlavným zameraním je zber, zvoz a neškodné odstraňovanie vedľajších živočíšnych produktov a veterinárna asanácia, čiže ochrana zdravia zvierat, obyvateľstva a územia našej krajiny pred nákazami. V predmete činnosti má teda aj zvoz, ale v súčasnosti ho pre ňu zabezpečuje žilinská spoločnosť Asanácia s.r.o., s ktorou prichádzajú do styku poľnohospodári, keď chcú predpísaným spôsobom v kafilérii zlikvidovať uhynuté zvieratá. Ceny sú rôzne, pričom podľa informácií SPPK sa pohybujú zväčša v rozpätí od 160 do 400 eur za tonu bez DPH. A to je naozaj veľké rozpätie. Okrem toho hmotnosť vedľajších produktov určuje na mieste vodič asanačného vozidla odhadom, čo podľa niektorých poľnohospodárov môže viesť k nadhodnoteniu odvážaného odpadu a tým aj k vyššej fakturačnej čiastke. Na rozdiel od minulosti navyše stanovil poskytovateľ tejto služby paušálny minimálny poplatok 41,67 eura bez DPH na každý zberný list, ktorý musí zaplatiť objednávateľ aj v prípade, keď ide len o jedno uhynuté zviera s minimálnou hmotnosťou.

„Ceny stanovujeme pre poľnohospodárov individuálne podľa množstva vedľajších živočíšnych produktov a frekvencie zvozov“, tvrdí Martin Rovenský zo spoločnosti Asanácia s.r.o. Žilina.

„K minimálnemu paušálnemu poplatku sme pristúpili preto, aby sme zamedzili neefektívnosti výjazdov. V minulosti sa nám napríklad stávalo, že vozidlo prešlo aj 500 kilometrov po materiál, za ktorý sme vyfakturovali 4-8 eur, čo bolo stratové. Snažíme sa síce voliť trasy tak, aby bola zabezpečená čo najvyššia vyťaženosť vozidiel, ale nie vždy je to možné. Hmotnosť materiálu určuje vodič odhadom, ale pokiaľ ho majú poľnohospodári zvážený, akceptujeme to.“.

Predseda predstavenstva spoločnosti Agria v Liptovskom Ondreji Ján Paciga uvítal, že na slovenský kafilerický trh sa tlačí nový subjekt so zahraničným pozadím.

„Tým sa vytvára konkurencia, ktorá sa musí premietnuť aj do cien poskytovaných služieb“, konštatoval J. Paciga.

Ambície spoločnosti SATEV Slovensko so sídlom vo Svätom Petre potvrdil jej zástupca Vladimír Filo.

„Pôsobíme ako dcérska spoločnosť maďarskej spoločnosti SZATEV Zrt., ktorej hlavným partnerom je maďarský štátny podnik ATEV Zrt. V rokoch 2012 a 2013 sme zabezpečili odvoz a následnú likvidáciu, resp. asanáciu v objeme po 8-tisíc ton živočíšnych vedľajších produktov v nespracovanom stave. V tomto roku to však bude aspoň 11-tisíc ton, ba možno aj viac, pretože okruh našich partnerov sa rozširuje. Nemáme ich len na južnom Slovensku, ale aj v okresoch Liptovský Mikuláš, Spišská Nová Ves a inde“, konštatoval V. Filo.

Podľa neho vedľajšie živočíšne produkty odvážajú do najbližších spracovateľských kapacít materskej spoločnosti v Maďarsku, ktoré zhruba kopírujú slovensko-maďarskú štátnu hranicu. V regióne Dunajskej Stredy už má spoločnosť kúpený areál, v ktorom by časom chcela vybudovať novú spracovateľskú kapacitu, čím by ešte viac optimalizovala prepravné trasy a náklady. Pred samotnou výstavbou však musí absolvovať prípravný a schvaľovací proces, ktorý si vyžiada určitý čas. Dovtedy bude vedľajšie živočíšne produkty od slovenských partnerov voziť na spracovanie do Maďarska.

„Z pohľadu poľnohospodárov je dôležité, aby za zvoz a likvidáciu živočíšnych odpadov platili primeranú cenu bez ohľadu na to, kde pôsobia a akí sú veľkí“, zdôraznil M. Semančík.

„Aby sa predišlo rôznym riskantným praktikám, je potrebné prehodnotiť súčasný model a nájsť najvhodnejšie riešenie. V minulosti získal asanačný podnik finančnú podporu na technické vybavenie, pričom zvoz a likvidácia kadáverov bola zabezpečená aj s príspevkom štátu. V súčasnom období už štát žiadnu podporu neposkytuje, o to viac je potrebné, aby sa zintenzívnilo hľadanie takých spôsobov riešenia tejto problematiky, ktoré nebudú neúmerne zaťažovať prvovýrobcov“.