Poľnohospodári na hornom Zemplíne zažívajú jeden z najťažších rokov posledného obdobia. Dôvodom sú klimatické podmienky a tiež zníženie priamych platieb na podporu poľnohospodárskej produkcie. Uviedla to pre TASR riaditeľka Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Humenné Jana Špuntová.

„Jeseň bola pre poľnohospodárov dosť zlá, lebo bola daždivá a nestihli sa vysiať všetky oziminy v takých výmerách, ako boli naplánované. To by sa ešte dalo zvládnuť s osevom jarín, ale keďže aj počas jari bol obrovský úhrn zrážok a trval dlhodobo, boli oneskorené aj tie a mnohé plodiny, ktoré boli naplánované, sa ani neosiali,“ priblížila s tým, že zvýšená zrážková činnosť a ílovité pôdy tiež spôsobili zaplavenie mnohých polí a poľnohospodári tak v nejednom prípade museli zasiate oziminy vyorať.

Týka sa to najmä ozimnej pšenice a repky, ktoré vyorali z desiatok hektárov. Vyorávky však boli spôsobené aj zverou.

„Zver tak vyžrala repku, že z nej v niektorých častiach nezostalo nič,“ doplnila Špuntová.

Silážna kukurica, ktorá mohla na mnohých miestach situáciu „zachrániť“, bola podľa Špuntovej slov pre daždivé počasie takisto siata neskôr, než je zvykom.

„Je možné, že sa bude zberať až ako kukurica zrnová. Uvidíme, ako sa počasie bude vyvíjať ďalej,“ podotkla s tým, že vplyvom počasia bude žatva na hornom Zemplíne tento rok oneskorená o dva – tri týždne a „výpadok“ bude citeľný pri všetkých plodinách.

Problémy však tento rok podľa Špuntovej robia poľnohospodárom i financie.

„Majú nižšie príjmy tento rok, a tým majú aj nižšie preklenovacie úvery od bánk. Musia preto šetriť na každom kroku a keďže o úrodu a zvieratá sa postarať treba, možno budú šetriť na ľuďoch, najmä však na investíciách,“ ozrejmila s tým, že nádejou pre nich sú aktuálne vyššie trhové ceny poľnohospodárskych plodín.

„Je však otázne, ako dlho sa udržia, a uvidíme, ako ten rok nakoniec dopadne, do žatvy máme ešte ďaleko,“ uzavrela.