Ovečka, ovečka, trojaký úžitok. Spievali v piatok (26.5.2017) deti známu ľudovú pesničku na účelovom hospodárstve Výskumného ústavu živočíšnej výroby v Trenčianskej Teplej. Obecenstvo tvorili aj ovečky, pre ktoré bola slávnosť určená. Oficiálne sa dostali do zoznamu na Slovensku chovaných plemien. Slovenská dojná ovca, taký dostala názov, je plemeno zamerané na produkciu mlieka, ale pritom stále vhodné na pasenie. Objavila sa presne 35-rokov potom, ako sa na našich pasienkoch udomácnila zošľachtená valaška.

Výskumníci na čele s docentom Milanom Margetínom odhadli správne vývoj, ktorým sa začalo naše ovčiarstvo od deväťdesiatych rokov minulého storočia uberať. Trh s vlnou sa rozsypal a pravda overená stáročiami, ktorú si v piatok pospevovali aj deti v krojoch, už nebola aktuálna. Z troch hlavných úžitkov – mlieko, mäso a vlna, dostala posledná menovaná od odberateľov Čierneho Petra. Poľnohospodári začali vlnu vnímať ako nezaplatenú príťaž, ktorá pri cene 70 centov za kilogram spôsobuje len stratu a nepokryje ani náklady na ostrihanie.

„V závere osemdesiatych rokoch som navštívil Veľkú Britániu a videl sortiment výrobkov z ovčieho mlieka, ktorý tvorili desiatky druhov syra a dokonca som si pochutnal aj na zmrzline z tohto mlieka. Na Slovensku v tom období prevládala v ponuke najmä bryndza. Predpokladal som, že aj náš trh sa bude uberať smerom k mliečnej produkcii,“ hovorí pre portál poľnoinfo.sk Milan Margetín, vedúci šľachtiteľkého kolektívu.

Správne odhadnutie situácie spojené so začiatkom prekrižovania oviec k vyššej mliekovej úžitkovosti, môže mať do budúcich rokov zásadný dosah na naše ovčiarstvo. Práve mlieko sa stalo komoditou číslo jedna, ktorá ovčiarov motivuje k rozvíjaniu svojich chovov.

Milan Margetín

Už v roku 1993 boli na Slovensko dovezené prvé barany plemena Lacaune. Ako spomína docent Margetín, aj u odborníkov sa vtedy stretol s nepochopením, že doviezli ovce, ktoré nemajú dostatok vlny, majú holé brucho, končatiny, alebo zátylok

„To plemeno má výbornú mliekovú úžitkovosť, väčšiu plodnosť, ale zároveň prináša aj väčšie náklady na prevenciu voči chorobám. Pre lacaune je potrebný intenzívny chov a dobré kŕmenie. Na naše pasienky s nadmorskou výškou 600 – 700 metrov nad morom by vhodný nebol,“ uvedomoval si limity francúzskeho plemena Milan Margetín.

Samotný proces šľachtenia začal v roku 1995. Východiskové plemeno zošľachtená valaška, cigája, alebo merino krížili výkonnými, importovanými plemenami zo zahraničia v podobe spomínaného plemena lacaune, alebo východofrízkych oviec

„Najskôr sme vytvárali krížence s týmito dojnými plemenami, ktoré sme následne analyzovali kam smerujú. Potom začala druhú etapa v podobe konsolidácie nového plemena. Kríženie nemôže prebiehať donekonečna,“ hovorí Milan Margetín. 

Výsledok štvrťstoročnej práce si pochvaľuje aj riaditeľ Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku Slavomír Reľovský. Zdôrazňuje, že od východiskových oviec získalo nové plemeno chodivosť, odolnosť, zdravotný stav a od tých zošľachťujúcich najmä mliekovú úžitkovosť a plodnosť.

„Podarilo sa spojiť dve zdanlivo protichodné vlastnosti a výsledkom je mimoriadne úspešné plemeno,“ myslí si Slavomír Reľovský.

Aj keď sa na prvý pohľad môže zdať, že slovenská dojná ovca je dielo individuálne, do šľachtenia bolo zapojených stovky ľudí.

„Základ tvorili traja šľachtitelia Milan Margetín, Anton Čapistrák a Dušan Apolen, ktorí by si asi neporadili bez skvelých chovateľov. Ďalej sú to pracovníci Plemenárskych služieb, Výskumného ústavu živočíšnej výroby ale aj nášho Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku,“ vyratúva Slavomír Reľovský.

Plemenné jadro slovenskej dojnej ovce tvorí v súčasnosti 14 najlepších chovateľov a päťtisíc zvierat.

„Tí chovatelia, ktorí chcú robiť ekonomiku a nekŕmiť zvieratá v maštali, ale spásať naše pasienky, sa budú orientovať na slovenskú dojnú ovcu,“ hovorí Slavomír Reľovský.

S týmto názorom súhlasia aj chovatelia, ktorí sa na slávnostnom uznaní plemena zúčastnili. Jedným z nich je Rudolf Bobček, hlavný zootechnik v Poľnohospodárskom družstva „SNP“ Sklabiňa. Podľa jeho slov, poľnohospodári zapojení do šľachtenia si musia všímať genetiku, rámec tela, vemeno, alebo chodivosť. Žiadna z týchto vlastností im nesmie ujsť. Ak všetko zvládnu dokonale, potom sa môžu pochváliť inšpirujúcou úžitkovosťou.

„Pri niektorých jedincoch dosahujeme dojivosť až 300 litrov mlieka za normovanú laktáciu,“ hovorí Rudolf Bobček.

Ten nezabúda ani na kolegov, ktorí v maštali vykonávajú denno-dennú mravčiu prácu. Spomína Paľa Jesenského, ktorý pri ovciach pracuje dlhé roky a podľa slov hlavného zootechnika, sa výrazne zaslúžil o to, že je nové plemeno v okrese Martin úspešné.

Úspešní chovatelia

Šľachtiteľsko-experimentálny chov bol schválený aj v Agrodružstve Bystré. Tu začali s prekrižovaním cigájskej ovce plemenom lacaune. Ako spomína Ján Dvoriak z Agrodružstva, zo začiatku nevideli veľký prínos prekrižovania. To sa zmenilo, keď dostal stádo na starosť Jozef Habiňák. Ten pracuje na družstve od sedemnástich rokov a starostlivosť o ovce má takpovediac v oku. Tento rok oslávil 63 rokov.

„Za niekoľko rokov išla úžitkovosť oproti cigájskym ovciam výrazne hore. Chovali sme slovenskú dojnú ovcu a cigáju v jednom ovčíne, pásli sa na rovnakých pasienkoch a kŕmili sme rovnakým krmivom. Slovenská dojná ovca má úžitkovosť aj 250 litrov – 280 litrov, pričom priemerná sa pohybuje na úrovni 170 – 180 litrov za normovanú laktáciu. Pri cigájskych ovečkách síce patríme medzi chovy, ktoré sa umiestňujú v prvej desiatke najlepších, ale úžitkovosť dosahujeme len 145 – 150 litrov mlieka. Slovenská dojná ovca zabezpečila nárast produkcie bez toho, aby sa zhoršil zdravotný stav oviec,“ pochvaľuje si Ján Dvoriak z okresu Vranov nad Topľou.

Slovenská dojná ovca môže znamenať pre oblasť ovčiarstva perspektívu v podobe vyššej mliekovej úžitkovosti pri polointenzívnej výrobe. Práve v období, keď na Slovensko prichádzajú dovozy ovčieho mlieka z krajín ako Francúzsko, Bulharsko, alebo Rumunsko, ide o dobrú správure tradičné odvetvie živočíšnej výroby. Nové plemeno je ideálne do našich podmienok a ponúka vlastnosti, ktoré môžu pomôcť vyhrať neviditeľný zápas s ekonomikou výroby.

Predstavitelia prvovýroby pri jeho hodnotení nešetrili chválou a nikdy nezabudli podotknúť, že za konkrétnym úspechom sú vždy ľudia. So záujmom, entuziazmom a fortieľom, ktorý môžete získať len po rokoch práce. Práve tu narážame na limitujúci faktor, ktorý do budúcich rokov vážne poznačí našu živočíšnu výrobu.