Podpora rozvoja vinohradníctva je na Slovensku nanajvýš žiaduca. Z 22 tisíc hektárov registrovaných vinohradov sa iba 16 tisíc hektárov obhospodaruje a iba 12 tisíc hektárov sú rodiace vinohrady. Ministerstvo pôdohospodárstva je presvedčené, že podpory umožnia zvrátiť súčasný negatívny stav. Aj preto, že súčasná politika vidieka ráta s tým, že pridaná hodnota by mala zostať na našom vidieku.

Ak sa vlaňajší rozdiel medzi vývozom a dovozom vína vyšplhal v obchodnej bilancii Slovenska v náš neprospech až na miliardu 400 miliónov korún znamená to, že pridaná hodnota zahraničných producentov, ktorá je zarátaná v dovoze, ukrátila našu krajinu o pracovné sily. A tak podpora rozvoja vinohradníctva by mala pomôcť oživiť zamestnanosť vo vinohradníckych oblastiach.

K tomu smeruje množstvo nových opatrení. Napríklad priama platba na plochu sa zvyšuje, a ak k tomu prirátame národný vyrovnávací doplatok, tak dotácia na jeden hektár vinohradu predstavuje 152 a pol eura. Žiadosti prijíma Pôdohospodárska platobná agentúra teraz v apríli a v máji. V rámci Programu rozvoja vidieka zase v opatrení Modernizácia fariem je maximálna podpora 200 tisíc € na jeden projekt. Konkrétne na podporu zamestnávania, na výsadbu nových vinohradov z rezervy výsadbových práv, ale aj na nákup mechanizácie na zber hrozna, či na zvlažovanie alebo ochranu proti mrazom.

Riaditeľka Výskumného ústavu vinohradníckeho a vinárskeho Jaroslava Pátková povedala: „Najviac by som vyzdvihla podporu na výsadbu nových vinohradov z rezervy výsadbových práv, čo by sme chceli vyčerpať na 6 tisíc hektárov, čo je rozdiel medzi registrovanými a obhospodarovanými vinohradmi na Slovensku. Určite by mali pomôcť aj priame platby na plochu vinohradov a úplne nové je – dotácia na zavedenie apelácií. Od 1. augusta bude totiž platiť nový systém označovania vín. Bude s tým veľa roboty. Ten pretlak na našom trhu, vyše 60 % zahraničných vín zrejme spôsobí, že slovenský spotrebiteľ bude dezorientovaný. Takže som rada dotácii na apelácie, lebo budeme musieť spotrebiteľovi nanovo vysvetliť, ako sa hodnotí kvalita vína.“

Zdá sa však, že mnohí slovenskí vinohradníci sú skeptickí. Alojz Masaryk, popredný slovenský vinár zo Skalice v tejto súvislosti konštatoval: „Podpora prišla dosť neskoro, vyrúbali sa vinohrady a asi to už ani nepomôže. Veď kam budú predávať hrozno? Vlani bolo veľmi lacné. Podľa mňa slovenské vinohradníctvo zlikvidovali vinárske závody. Ale ak budú malí vinohradníci robiť aj kvalitné víno, predávať ho pod značkou, mohol by byť ten prínos. Lebo toho naozaj slovenského vína nebude veľa a oni budú hľadaní.“

Predseda Poľnohospodárskeho družstva Hlohovec Anton Cebo to však až tak pesimisticky nevidí. V družstve majú 350 ha vinohradov, dorábajú aj víno. Tvrdil: „Zdá sa, že sa rozširuje možnosť podpory, nielen pre malých, ale aj stredných vinohradníkov. Niektoré podpory sa prelínajú, ale každý musí sám zvážiť, či sa mu to oplatí.“

Takisto sa Peter Rybárik z Veľkých Zalužian, kde majú vinohrady na 5 ha výmere, domnieva: „Naozaj to treba zvážiť.“

Na stretnutí vinohradníkov a vinárov vo štvrtok vo Viničnom sa však ozvali aj také hlasy, že mnohí malí vinohradníci a vinári získali aj zlaté medaily za svoj produkt, ale málokto o nich vie. Nemajú na fľaškách správne etikety, ba ani pivničku so sedením pre hostí, kde by mohli – povedzme v rámci predaja produktov z dvora ponúkať svoju kvalitu. Im zrejme nové podpory pomôžu.