Zisk českého poľnohospodárstva vlani medziročne klesol o 5,4 percenta na 21,3 miliardy korún (838 miliónov eur). Aj tak bol ale tretí najvyšší od začiatku tisícročia, uviedol vo štvrtok na tlačovej konferencii podpredseda Českého štatistického úradu (ČSÚ) Marek Rojíček.

Najvyšší zisk poľnohospodárstvo vykázalo v predminulom roku a v roku 2014. Minuloročné výsledky sú predbežné, v nasledujúcich mesiacoch ich bude úrad upresňovať. Za poklesom stojí podľa ministerstva poľnohospodárstva predovšetkým sucho. Hovorca Agrárnej komory Jiří Felčárek upozornil, že hrubý zisk v poľnohospodárstve je zhruba polovičný oproti celkovým dotáciám, bez nich by boli poľnohospodári stratoví.

Celková poľnohospodárska produkcia predstavovala približne 133 miliárd korún (5,234 miliardy eur), rastlinná výroba mala hodnotu 73,7 miliardy korún (2,9 miliardy eur), živočíšna 51,4 miliardy Kč (2,023 miliardy eur). O 13 percent vzrástla hodnota živočíšnej produkcie, okrem iného kvôli zdraženiu mlieka a vajec.

Podľa ministerstva bol nárast živočíšnej výroby daný návratom výkupných cien na rentabilnú úroveň.

“Došlo k rastu cien mlieka oživením svetového dopytu, podobne sa v druhom polroku 2017 vyrovnala ponuka s dopytom u bravčového mäsa a u vajec došlo k poklesu ponuky najmä zo západnej Európy v dôsledku tzv. Fipronilovej kauzy,” uviedla exekutíva.

Podľa Felčárka, razantný nárast cien masla a vajec nie je štandardný vývoj, ale kritická situácia na trhu.

Naopak hodnota rastlinnej produkcie klesla o 6,1 miliardy korún (240 miliónov eur). Slabšia bola úroda kukurice, repky, pšenice a ovocia. Zvýšila sa ale úroda strukovín kvôli vzrastajúcej ploche hrachu. Rástol aj objem produkcie cukrovej repy, ktorej cena ale klesla, takže produkcia vo finančnom vyjadrení bola nižšia. Ceny a úroda boli pre poľnohospodárov pozitívne u hrozna.

Podľa ministerstva postihlo sucho v rôznej intenzite mnoho oblastí republiky. Nižšia úroda bola najmä u obilnín, ale aj u olejnín.

“Ceny v roku 2017 oproti roku 2016 buď stagnovali, alebo len mierne rástli. Napríklad priemerná cena potravinárskej pšenice v roku 2016 bola 3703 korún (145,74 eur) za tonu a v roku 2017 potom 3820 Kč / t (150,34 eur). Pri pšenici kŕmnej to bolo v predminulom roku 3519 Kč (138,49 eur) za tonu a v minulom roku 3619 Kč/t (142,43 eur). Podobne tomu bolo aj u ostatných komodít,” oznámilo vo štvrtok tlačové oddelenie ministerstva.

Náklady poľnohospodárov na výrobu bez nákladov na mzdy vlani stúpli o zhruba dve percentá, zlacneli napríklad hnojivá, krmivá alebo elektrická energia.

Objem vyplácaných dotácií na výrobu medziročne vzrástol o 6,1 percenta na 32,5 miliardy korún (1,279 miliardy eur). Najväčší objem bol vyplatený na jednotnú platbu na plochu (SAPS) a na ozeleňovanie (Greening). Ako povedal riaditeľ odboru štatistiky poľnohospodárstva ČSÚ Jiří Hrbek, poľnohospodári sú na dotáciách čoraz viac závislí.

“Na zhruba 100 korún produkcie v bežných cenách je 28,5 koruny dotácií, ktoré boli do poľnohospodárstva poslané. Závislosť na dotáciách je obrovská a dynamika závislosti je rastúca,” povedal Hrbek.

Podľa Felčárka má stále mnoho podnikov problém aj za tejto situácie investovať do vlastného rozvoja, inovácií a zvyšovania konkurencieschopnosti. Historicky bola podľa neho výroba väčšia, nie je tak využitý ani ľudský potenciál, ani ekonomický potenciál pôdy.

Celkové množstvo dotácií, kam spadajú napríklad aj dotácie na výrobky alebo investície, stúplo o viac ako dve miliardy na 37,8 miliardy (1,488 miliardy eur). Do dotácií započítava úrad hlavné dotačné tituly, ktoré sú určené priamo pre poľnohospodárov. Vedľajšie dotačné tituly, ktoré by mohli poľnohospodári tiež získať, napríklad na projekty zamestnanosti alebo na opravy kaplniek, však už nie.

Hoci sa poľnohospodárom “vždy žije zle”, ako povedal Hrbek, dochádza v odbore k niektorým reálnym zmenám. Časť peňazí v poľnohospodárstve podľa neho tvorí napríklad aj zisk zo zhruba 300 bioplynových staníc, ktoré v ČR sú.

Prepočet poľnoinfo.sk podľa kurzu NBS zo dňa 2.3.2018 (1 EUR = 25,409 CZK).