Viaceré druhy dravých vtákov patria k potravným špecialistom a prirodzeným predátorom myší aj hrabošov na poliach. Využiť sa to rozhodol aj poľnohospodár Milan Horný, ktorý farmárči v okolí Zlatých Moraviec a Čiernych Kľačian. Pšenicu, kukuricu, repku či jačmeň pestuje už od roku 1992.

„Práve vlani sme sa rozhodli vyčleniť asi 70 hektárov pôdy na ekologické poľnohospodárstvo. Teraz sme rozvešali v okolí týchto polí búdky pre dravé vtáky. Keď nastane invázia myší, ako to býva vo vlnách každých asi 5 rokov, v ekológii nemôžeme robiť žiadny chemický zásah. Takže verím, že to vyriešia práve sovy a sokoly, ktoré by sa v búdkach mohli uhniezdiť a budú redukovať stavy hrabošov na poliach,“ uviedol poľnohospodár. 

Podľa odborníkov patria k vysloveným špecialistom na hraboše poľné najmä sokoly myšiare a sovy myšiarky ušaté.

„Jeden takýto dravec skonzumuje každý deň dvoch hrabošov. To znamená, do roka je to 700 škodcov, ktoré z krajiny zmiznú vďaka pôsobeniu dravých vtákov. Odborníci z univerzity navyše prepočítali, že pri takomto počte a pri zohľadnení, ako rýchlo sa hlodavce rozmnožujú a koľko škôd každý z nich napácha na úrode, dokáže každý dravec zachrániť asi 1,2 tony obilia alebo poľnohospodárskych krmovín ročne,“ vysvetľuje Stanislav Kováč z OZ Ochrana dravcov na Slovensku.

Keďže si spomínané dravé vtáky nestavajú hniezda, farmári im môžu ponúknuť hniezdne príležitosti v podobe polobúdok. Najvhodnejšie je ich v okolí polí vyvesiť v tomto období.

„Pre tieto menšie dravce stačí aj búdka s rozmermi 30 na 30 cm. Je vhodné ju vysypať štrkom alebo kamienkami, čo v prípade búrok odvádza nadmernú vlhkosť a vtáky si v ňom vedia vyhrabať aj hniezdnu jamku na vajíčka. Vletový otvor sa nerobí kruhový, ako pri iných vtákoch, ale je dobré, keď zostane otvorená celá polovička prednej vletovej strany, aby tadiaľ dravce mohli voľne lietať,“ vysvetlil Stanislav Kováč.

Príležitosti na hniezdenie začnú sovy i sokoly myšiare hľadať na prelome februára a marca.