Zmeny, ktorými prešiel náš rezort za posledné štvrťstoročie zanechali len pramálo pozitívneho. Strata potravinovej sebestačnosti sa plne prejavila na ekonomickom vplyve agrosektora na slovenskú ekonomiku. Pokles zamestnanosti a rozvrat vidieka v najchudobnejších oblastiach Slovenska je len pomyslenou špičkou ľadovca.

Netreba pripomínať, že kroky, ktoré sme realizovali v našom rezorte v poslednom štvrťstoročí sa podpísali aj za nárastom preferencií fašistickej strany, ktorá sa po ostatných voľbách dostala do Národnej rady. Veľkosť odvetvia, ktoré tvorili naši otcovia a starí otcovia v povojnovom nedostatku, sme dokázali rozpustiť v niekoľkých hojných porevolučných rokoch.

V období, keď sa zdá, že marketingová samoprezentácia je viac, ako reálne riešenie problémov sa hľadajú pozitívne zvraty, ktoré prinieslo ostatné štvrťstoročie, len veľmi ťažko. Asi najvýznamnejším pozitívom je, že poľnohospodári sa začali k najnovším poznatkom vedy a výskumu dostávať veľmi rýchlo po ich aplikácií v západoeurópských, severoamerických, alebo vyspelých ázijských štátoch, odkiaľ majú prevažne pôvod. Nové technológie a myšlienky do nášho rezortu neprinášajú rezortné inštitúcie, ale súkromné spoločnosti. Našim poľnohospodárom zabezpečujú osivá, chémiu, hnojivá, alebo stroje.

Väčšina z nich vznikala v deväťdesiatych rokoch spôsobom, že zamestnanci družstiev, alebo štátnych majetkov vymenili istotu stáleho platu za neistotu podnikateľského úspechu. Často so sebou stiahli aj odvážnejších kolegov a začali písať vlastný podnikateľský príbeh. Je zaujímavé, že v období, keď sa legislatíva mení s každou zmenou ministra a európske podpory sa dostali na úroveň prestížnych privatizačných desiatkov, existujú spoločnosti, ktoré dokážu slušne fungovať už štvrťstoročie.

Prinášajú do rezortu impulzy, ktoré pri správnom nastavení podnikateľského plánu reálne pomáhajú nášmu rezortu. Pred dvoma týždňami jeden z takýchto dodávateľov oslávil štvrťstoročnicu. Osláv sa zúčastnili desiatky agromanažérov z celého Slovenska. Jeden z nich skonštatoval, že práve vďaka prechodu na minimalizačné technológie, ktoré zabezepčuje daná spoločnosť, sa ich družstvo v deväťdesiatych rokoch stabilizovalo.

Druhým dychom ale dodal, že aj napriek snahe implementovať čo najviac nových poznatkov a technológií do praxe mu chýba to základné. Vízia štátu – ministerstva pôdohospodárstva, kde sa má rezort v najbližších rokoch uberať. Samozrejme, nehovoríme o stanovení výrobných plánov, ale skôr legislatívnych a ekonomických rámcov.

Nemyslíme ani primitívnu Strednodobú koncepciu rozvoja pôdohospodárstva do roku 2020, ktorú predstavil rezort pod vedením ministra Jahnátka a ktorá riešila nárast výroby komodít bez finančného krytia a napojenia na spracovateľský priemysel. Program rozvoja vidieka 2014 – 2020 bol taktiež nasmerovaný do oblastí, ktoré nekorešpondovali so závermi tohto dokumentu.

Najnovší prípad nemohúcnosti rezonuje medzi roľníkmi už mesiace. Zbabraná aplikácia Geopriestorovej žiadosti o podporu (GSAA), ktorá dokáže spracovať len obmedzený počet prístupov denne výrazne skomplikovala život poľnohospodárov.

Dostali sme sa do štádia, že síce máme moderné technológie, osivá, chémiu, hnojivá, ktoré môžu rezort posunúť k výraznej produktivite, ale zároveň naše poľnohospodárstvo brzdíme byrokraciou, ktorá neúmerne zaťažuje tých, ktorí majú rozhodovať o nových trendoch.