Brusel už rozhodol. Chce prijať Ukrajinu do Európskej únie (EÚ) v zrýchlenom procese. A kto to zaplatí? Členské štáty. Týmito a ďalšími heslami sa prezentuje oficiálne video kampane maďarskej vlády proti vstupu Ukrajiny do EÚ. Na pozadí bežia zábery usmievajúceho sa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej a šéfa Európskej ľudovej strany Manfreda Webera, ako si srdečne potriasajú ruky.

Od 15. apríla môžu maďarskí občania hlasovať v prieskume verejnej mienky Voks 25, v ktorom majú poštou zaslať odpoveď na jedinú otázku: „Podporujete, aby sa Ukrajina stala členom EÚ?“

Hlasovanie sa končí 20. júna. Hlasovací lístok, ktorý Maďari obdržali, obsahuje sedem argumentov, prečo sa vysloviť proti – a dva z nich súvisia s poľnohospodárstvom a potravinami. Kampane sa preto intenzívne zúčastňuje aj maďarský minister poľnohospodárstva István Nagy i viaceré poľnohospodárske organizácie.

Ohrozené je živobytie poľnohospodárov

„Zrýchlený vstup Ukrajiny do Európskej únie (EÚ) by ohrozil živobytie poľnohospodárov, potravinovú bezpečnosť EÚ i systém poľnohospodárskych dotácií,“ uviedol István Nagy minulý týždeň na tlačovej konferencii v Budapešti.

István Nagy sa zároveň doma i na fórach v Bruseli často vyjadruje k tomu, že komodity a potraviny dovážané do únie by mali spĺňať štandardy EÚ. Vykresľuje obavy, že po vstupe Ukrajiny by mohli do EÚ začať prúdiť vo veľkom potraviny pochybnej kvality: tamojší výrobcovia používajú látky zakázané v EÚ, geneticky modifikované semená a prax v oblasti dobrých životných podmienok zvierat je v rozpore s nariadeniami EÚ.

„Maďarskí poľnohospodári už zažili, aké to je, keď sa Ukrajina správa ako člen EÚ. Dohoda o voľnom obchode ukázala, aké nebezpečenstvo to prináša, spôsobila na trhu chaos a prílev ukrajinského obilia pochybnej kvality mal v regióne brutálne následky,“ uviedol minister poľnohospodárstva.

Dotácie a súčasný trh

K hlavným argumentom platí, že Ukrajina pohltí prakticky všetky poľnohospodárske dotácie Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), z ktorých budú profitovať najmä majitelia veľkých fariem orientovaných na export.

Podľa predsedu Národnej poľnohospodárskej komory (NAK) Zsolta Pappa má Ukrajina 41 miliónov hektárov ornej pôdy, čo predstavuje tretinu súčasnej výmery poľnohospodárskej pôdy EÚ.

„Ide o to, ako si udržať zdroje pre poľnohospodárstvo a trhy, ktoré dnes európski poľnohospodári zásobujú bezpečnými potravinami,“ cituje portál fuzeshirek.hu Zsolta Pappa.

Mandát na veto

Maďarská vláda si chce formou hlasovania Voks 25 nechať potvrdiť mandát, aby v EÚ vetovala vstup Ukrajiny do EÚ. Pri hlasovaní poštou je však nezávislý monitoring ťažko predstaviteľný. V Maďarsku zároveň prakticky neexistuje opačná kampaň za vstup Ukrajiny do EÚ.

„Teraz, keď sa Maďarsku podarilo vziať svoj osud do vlastných rúk, vymaniť sa spod vplyvu zahraničných záujmov, podarilo sa mu vyhnúť vojne a získať podporu Spojených štátov, bolo by to najväčšie nešťastie na svete, keď by Brusel a Ukrajina práve teraz prevzali kontrolu nad Maďarskom. Opäť by z nás urobili kolóniu a opäť by okradli maďarské rodiny,“ hovorí premiér Viktor Orbán vo videu na svojej facebookovej stránke.

Rokovania sa ešte nezačali, prebiehajú skríningové procesy

Maďarsko vo februári zablokovalo začiatok rokovaní s Ukrajinou po ukončení skríningu v prvej oblasti (tzv. základy). Ako dôvod uviedlo, že čaká na výsledok hlasovania občanov. Podľa portálu epc.eu skríningové procesy ukrajinskej legislatívy prebiehajú od júna 2024, keď sa oficiálne začali rokovania o vstupe. V prvom okruhu mala Ukrajina vypracovať harmonogramy na reformu práva, verejnej správy, demokratických inštitúcií, súdneho systému, ochrany ľudských práv a boja proti korupcii, čo podľa Európskej komisie splnila v januári tohto roku, no začiatok rokovaní Maďarsko zablokovalo. Prvý okruh procesu je najdôležitejší, otvára sa prvý a uzatvára až na záver rokovaní o vstupe. Skríningové procesy v ďalších dvoch oblastiach – vnútorného obchodu a zahraničných vzťahov – sa podľa European policy centre (EPC) blížia ku koncu.

Denník Ukrajinská  Pravda citoval európsku komisárku pre rozšírenie Martu Kos, podľa ktorej sa skríningové procesy uzatvoria ku koncu roka. Dátum, kedy bude Ukrajine garantovaný vstup do EÚ stanovený nebol, uvažuje sa o horizonte do roku 2030.

V poľnohospodárstve EÚ pritvrdzuje

Kým Brusel dáva Ukrajine nádej na zrýchlený proces integrácie, neprestáva tlačiť na splnenie pravidiel. Čo sa týka poľnohospodárstva, rozhodujúce bolo rozhodnutie nepredĺžiť bezcolný styk po 5. júni a vrátiť sa k systému ciel, aký platil pred vojnou. Podľa údajov Eurostatu bola Ukrajina v roku 2024 tretím najväčším exportérom poľnohospodárskych produktov do EÚ po Brazílii a Veľkej Británii.

Podpora áno, ale s obmedzeniami

Analýza na portáli euobserver.com súhlasí s tým, že vstup krajiny s poľnohospodárskou pôdou veľkosti Talianska môže ohroziť systém poľnohospodárskych dotácií v EÚ. Aj s tým, že pre Ukrajinu bude možno problém vyhovieť vysokým štandardom potravinovej bezpečnosti v Únii. Brusel si je však týchto problémov vedomý a pracuje na tom, ako ich manažovať v prístupovom procese.

Podľa príkladu vstupu Španielska do EÚ v roku 1986 by sa mohlo podľa Euobserveru určiť prechodné obdobie, v ktorom by Ukrajina dostávala nižší podiel na dotáciách z SPP v porovnaní s ostatnými krajinami. Rovnako sa postupovalo aj voči stredoeurópskym krajinám. Slovenský minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč často vyčíta Bruselu pomalosť takzvaného procesu externej konvergencie. Slovensko bude podľa neho v roku 2027 stále iba na úrovni 82 percent priemeru platieb, ktoré štáty EÚ dostávajú na hektár.

Predstavitelia EÚ zároveň uvažujú o znovuzavedení stropovania – určenia maximálnej výšky dotácií, akú môže jednotlivec alebo farma v jednotlivých štátoch získať. Priame platby sa zatiaľ rušiť nemajú, ale okrem veľkosti poľnohospodárskej pôdy majú byť pri určovaní výšky dotácií rozhodujúce aj ďalšie faktory, ako sú dodržiavanie ekologických pravidiel či spoločenský prínos. Obe tieto zásady, ktoré sú zahrnuté vo Vízii EÚ pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo, môžu vylúčiť mnohé veľké ukrajinské farmy z podpory čiastočne alebo aj úplne.

Analýza na epc.eu zároveň tvrdí, že aby sa Ukrajina mohla stať členom spoločného trhu EÚ, musí splniť štandardy kvality a bezpečnosti potravín, kvality vôd, ochrany prírody, welfare zvierat a používania pesticídov, čo zvýši tamojšie výrobné náklady. Portál upozorňuje, že rozširovanie EÚ v roku 2004 viedlo k reforme poľnohospodárskej politiky EÚ, napríklad vznikol druhý pilier podpory určený na rozvoj vidieka.