V období letných prázdnin sme sa stretli s Jarmilou Dubravskou, riaditeľkou Odboru poľnohospodárstva a služieb na Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore v Bratislave, aby sme hovorili o stave nášho stredného odborného vzdelávania a možnostiach, ktoré ponúka duálny systém pre zamestnávateľa.

Najmä v ostatnom období sa do popredia dostáva generačná obmena zamestnancov. Manažéri, ktorí boli v podnikoch pred 20 – 25 rokmi sa dostávajú do dôchodkového veku a podobné je to aj s ostatnými kategóriami zamestnancov. Ako na tento stav reagujú poľnohospodárske subjekty a ako stredné odborné školy?

Poľnohospodári už dlhodobo spolupracujú so strednými odbornými školami. Súčasná situácia je ale taká, že klasické odborné poľnohospodárske školy sa zväčša pretransformovali. Dnes sa na týchto školách učia aj nepoľnohospodárske odbory. Dôvodom je získanie žiakov a zároveň zabezpečenie financovania stredných škôl. Napriek  tejto  zmene, mnohí poľnohospodárski podnikatelia udržujú veľmi dobrú spoluprácu so školami, organizujú pre školy exkurzie a prax na svojich podnikoch. Poľnohospodári majú uzavreté zmluvy o spolupráci so školami, kde žiaci chodia v obdobiach nárazových prác vypomáhať, alebo absolvujú na podniku exkurzie. Žiak má možnosť vidieť to, čo by na škole nevidel, napríklad kvalitný plemenný materiál, spôsob pripúšťania, spôsob uchovávania inseminačných dávok, prípravu krmív, skladovanie produkcie, nové spôsoby dojenia, alebo morenie osív. Vezmime si, aký je vývoj napríklad len v oblasti poľnohospodárskej techniky. Dnes, keď si žiak sadne napríklad do traktora, tak sa to nedá porovnať s  technikou, s ktorým sa stretne napríklad  v dielni strednej odbornej školy. Vzhľadom na rýchly technický vývoj  je diametrálny rozdiel, s akými strojmi prichádza do styku na škole a akú techniku používa poľnohospodárska prax. Dnes sú úspešné tie školy, ktoré nepretrhli kontakty s praxou, a tak sa ich absolventi dokážu ľahšie uplatniť v odbore, ktorí vyštudovali. Dnes absolventi obsluhujú drahé stroje, ktoré stoja stovky tisíc eur, ale sú plne klimatizované, vybavené dotykovými obrazovkami, GPS a pod.

Keď hovoríme o žiakoch, ktorí sú na strednej odbornej škole, sú to často akoby naši. Už jednou nohou sú v poľnohospodárstve a je na nás, aby sme ich udržali. Čo ale s tými, ktorí sa len rozhodujú na akú školu ísť a nevedia, či poľnohospodárstvo bude pre nich najlepšia voľba.

Tu vidím veľkú možnosť pre zamestnávateľov v poľnohospodárstve. Mnohé podniky dnes robia rôzne dni otvorených dverí pre žiakov základných škôl, ale aj pre deti predškolského veku a pre rodičov. Takto podniky chcú opäť budovať vzťah k poľnohospodárstvu. Nesúhlasila by som ale s tým, že tí čo sú na školách, sú akoby naši. Ak si pomôžeme štatistikami, tak zo sto žiakov nám zostáva v odbore, ktorý  žiaci vyštudovali, len sedem absolventov, čo je naozaj veľmi malé číslo. Zároveň je potrebné zamyslieť sa, ako upraviť systém, aby boli finančné prostriedky efektívne využité.

foto archív: Jarmila Dubravská počas otvorenia Dňa poľa v Liptovskom Ondreji.

Čím to je, že ich nevieme udržať v rezorte?  

Chyby sú na oboch stranách. Na jednej možno vysoké očakávania žiakov a rodičov z finančného ohodnotenia, ktoré bez praxe naozaj nemôže začať  na úrovni tisíc eur v čistom. Na druhej strane je vidieť aj obavy poľnohospodára, ktorý takého zamestnanca musí pretvoriť na podmienky svojho podniku. Jeho výchova stojí ďalšie tisícky eur a často po vyučení odchádza do iného podniku, či do zahraničnej spoločnosti. Preto je tu v súčasnosti možnosť, že ak potrebujem zamestnancov, môžem aktívne vstúpiť do spolupráce so školou alebo si začnem pripravovať  budúcich zamestnancov priamo u seba, aj keď tento druhý systém je finančne a aj časovo náročnejší. Začnem s výchovou budúcich zamestnancov, ktorých si viem poistiť napríklad učebnou zmluvou a prípadnou zmluvou o budúcej pracovnej zmluve. Pri duálnom systéme vzdelávania zároveň poľnohospodár uzatvára zmluvu so školou.

Hovoríte o duálnom vzdelávaní, ktoré je novinkou. Ako si v poľnohospodárstve zatiaľ nachádza zamestnávateľov?

Zákon o duálnom vzdelávaní je účinný od 1.4.2015, pričom podľa zákona mohli prví zamestnávatelia vstúpiť do duálneho systému vzdelávania už od školského roku 2015/2016. Žiadosti museli podať do 10. apríla a stavovské organizácie boli povinné pri splnení náležitostí tieto organizácie certifikovať. U nás v sektore poľnohospodárstva podali žiadosti včas a úplne dva subjekty. Akciová spoločnosť Agrocontract Mikuláš a Poľnohospodárske družstvo so sídlom v Žemberovciach. Napriek tomu, že títo zamestnávatelia urobili maximum, nepodarilo sa nájsť na strednej škole v Leviciach dostatok žiakov na otvorenie učebného odboru o ktorí mali zamestnávatelia záujem. Splnili podmienky, ale praktické vyučovanie žiakov na ich podnikoch nebude prebiehať od septembra 2015, lebo nebola otvorená príslušná trieda. Ak sa to ale podarí v budúcom roku, žiaci sa budú pripravovať aj u týchto zamestnávateľov a aj na škole.

Čas na vstup do duálneho vzdelávania v dĺžke desať dni bol prikrátky. Aký záujem ale vidíte v súčasnosti, keď hovoríte so subjektami pôsobiacimi v poľnohospodárstve?

Momentálne sa nachádzame vo fáze, že podniky, ktoré chcú vstúpiť do duálneho vzdelávania od budúceho školského roka, musia podať kompletné žiadosti na SPPK do konca septembra. Žiadosť musí byť úplná so všetkými prílohami, ktoré takmer kopírujú prílohy k žiadostiam o podporu. Nejde o žiadnu zbytočnú administratívu, ale o dokumenty, ktorými podnik disponuje a zvládne ich skompletizovať každý poľnohospodár. Dôležité je, aby mal subjekt vytvorené dostatočné podmienky. Reálne predpokladáme, že v tomto roku sa do systému zapojí 20 -30 podnikov, ktoré splnia tieto podmienky. Komora im následne vystaví osvedčenie, že môžu poskytovať praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania pre vybrané odbory. Máme možnosť certifikovať odbory pre poľnohospodárstvo, potravinárstvo a aj pre veterinárstvo. Zamestnávateľov pre  lesnícke odbory osvedčuje podľa zákona o odbornom vzdelávaní a príprave Slovenská lesnícka komora. Občas sa stretávame s tým, že zamestnávateľ nedokáže splniť všetky podmienky pre odborný výcvik. Ak ale spĺňa väčšinu požiadaviek, môže žiak absolvovať časť praktického vyučovania u  iného  certifikovaného zamestnávateľa , alebo na škole. Všetko je otázka dohody a spolupráce.

Viete povedať, s ktorými strednými odbornými školami máte vy, ale aj zamestnávatelia najlepšiu spoluprácu?

Treba povedať, že aktívnych škôl v rámci Slovenska  nie je veľa, čo je aj dôsledkom, že poľnohospodárstvo svojim výkonom dnes zabezpečuje zamestnanie asi len 40 tisíc pracovníkom. Zníženie počtu zamestnancov malo samozrejme vplyv aj na  zníženie počtu škôl. Spolupracujeme najmä so Strednou odbornou školou v Banskej Bystrici, ktorá vyučuje potravinárske a poľnohospodárske odbory, so Strednou  odbornou  školou v Pruskom, aktívne sú stredné odborné školy v Žiline, Piešťanoch, Rakoviciach, Modre, Ivanke pri Dunaji, Nitre, Trnave, Galante, Hurbanove, Rimavskej Sobote, Topoľčanoch, Prievidzi,  Banskej Štiavnici, Tvrdošíne,  Liptovskom Hrádku, Prešove, Kežmarku, v Leviciach, ale aj v  Bratislave. Pravdaže, sme otvorení spolupráci s ostatnými školami.

Duálne vzdelávanie, akoby presunulo zodpovednosť na ťarchu zamestnávateľa. Stredné odborné školy sú z hľadiska svojej vybavenosti niekde na úrovni osemdesiatych rokov. Ako riešiť ich financovanie aby možno dokázali osloviť aj súčasného žiaka?

Problém je ten, že sme si školský systém rozdrobili na menšie celky. Každý Vyšší územný celok má svoje preferencie. Potom sa môže stať, že poľnohospodárska škola získa menší balík finančných prostriedkov a stane sa menej atraktívnou, hoci každý z nás denne potrebuje jesť a naša krajina potrebuje poľnohospodárov, aby nám Slovensko „nezarástlo“. Pokiaľ nemá škola dostatočné vybavenie, nedokáže zase pritiahnuť žiakov a presvedčiť rodičov, že ich deti budú mať perspektívnu budúcnosť. Možno by sa zdalo, že je to začarovaný kruh, ale nie je tomu tak. Školy majú možnosti  ako získať aspoň časť zdrojov  na vybavenie. Každý rok vyhlasuje ministerstvo školstva výzvy, kde poskytuje možnosť, aby centrá odborného vzdelávania a prípravy získali finančné prostriedky za určitých podmienok. Tou je trojzložkový spôsob financovania . Ak si škola dokáže zabezpečiť časť finančných prostriedkov u svojho zriaďovateľa a zamestnávateľov v regióne, dostane ďalšiu čiastku od ministerstva školstva. Do tohto systému by bolo dobré  v budúcnosti „naliať“ väčší finančný balík. Školy využívajú možnosť získať vybavenie z operačných programov či rôznych medzinárodných projektov. Napriek možnostiam sú však školy často finančne poddimenzované. Čaká nás ešte dlhá cesta, je však dobré, že začíname robiť postupné kroky. Je dôležité, aby sme to, čo je dobré rozvíjali a aby sme chyby neopakovali. Školstvo, je podobne ako poľnohospodárstvo, pre náš štát základom. Verím, že si to čím skôr naša spoločnosť uvedomí.