Deti sa nevedia pretvarovať. Ak organizujete podujatie, ktorého otvorenie naplánujete napoludnie a program pokračuje až do neskorých večerných hodín, musíte si byť istý, že zaujmete. Inak sa areál vyprázdni rýchlejším tempom, ako popoludňajšia časť agrárnej konferencie po obednej prestávke. Keď sa asi šesť – sedemročné dievča hádže večer pred autom na parkovisku o zem, zbystríte. Jej opakovaná otázka vyslovovaná raz vzlykaním, inokedy s jedom, je len jedna. „Prečo už ideme domov?“ Zúfalý otec stojí rezignovane pri otvorených dverách auta a dcére odpovedá celkom presne. „Lebo sme tu už 6 hodín a 40 minút.“

Poľné parkovisko pred obcou Medzany v okrese Prešov sa v nedeľu pred devätnástou pomaly vyprázdňuje. Čaká sa ešte na posledné vystúpenie skupiny Hrdza, ktorá sa v svojej tvorbe inšpiruje folklórom, ale aj rockovými či folkovými tónmi. Deň mladého farmára, ktorý sa konal v nedeľu 2. júna pomaly končí. Rodiny s deťmi zväčša odchádzajú. Predsa, v pondelok začína žiakom posledný mesiac pred prázdninami a za ten čas je známky možné opraviť, ale aj pekne pokaziť.

Stroje

Združenie mladých farmárov ASYF opäť zorganizovalo podujatie s dôrazom na Medzinárodný deň detí. A zišli sa ich tisícky. Medzany sú vzdialené len pár kilometrov od tretieho najväčšieho slovenského mesta – Prešova. Nie je preto prekvapením, že práve cesty z jeho okolia boli do Medzian na pár hodín ťažko prejazdné a zdržanie smerom za „farmárskou“ zábavou dosahovalo asi dvadsať minút.

Viac ako 10 hektárový areál podujatia bol poňatý veľkoryso. V každej časti mohlo deti zaujať niečo iné. Pri vstupe to boli poľnohospodárske stroje. Od noviniek v podobe viacerých svetových značiek traktorov, až po starý brniansky Zetor či známu V3S, v ktorej chýbal len vodič Pávek. Nové stroje boli zväčša otvorené. Jedno dieťa sedelo za volantom a tri, štyri, niekedy aj viac, stáli v rade. Pri každom stroji. Najmladší sa chceli pozrieť dnu, posadiť sa za volant. Decká vnímali rozdiely.

„Všimol si si? Ten tam mal tablet,“ rozprávali sa možno bratia či kamaráti, nadšení technikou.

Samozrejme, najväčší rad detí bol pred kombajnom. Bol jediný a tak o to vzácnejší. Otcovia si mohli skúsiť aj jazdu zručnosti. S malou Kubotou a slovenskou vlečkou zo spoločnosti Agrobon Bojná mali precúvať prekážkovú dráhu. Hneď bolo vidieť, kto už volant traktora držal v rukách a kto sa chcel najmä zúčastniť a prekročiť svoju komfortnú zónu.

Aktivity

Súťaží bolo viacero. Od tých tradičných – jarmočných, až po originálne napríklad v dojení mlieka. Slovenskí zástupcovia ASYF v nej súťažili tiež a vyhrali. Nadojili najviac mlieka z kravy, do ktorej musíte bielu vodu najskôr naliať krhlou a až následne súťažiť. Z vydarenej atrapy simentálskej dojnice ich tím vydojil štyri litre mlieka. O pol litra viac, ako sa podarilo ich kolegom z partnerských organizácií z Poľska či Českej republiky.

Nechýbali ani živé zvieratá – presne na opačnej strane areálu, kde boli umiestené stroje. Králiky, hydina, kozy či hovädzí dobytok. Deti okrem aktivít s presahom na poľnohospodárstvo mohli liezť po lezeckej stene, skákať na trampolíne, hľadať východ z bludiska, viesť sa s vláčikom zo sudových vagónov, jazdiť na koňoch či počúvať hudbu.

Popoludní vystúpilo viacero interpretov, no najväčší záujem návštevníkov vzbudila éterická Sima Magušinová, alebo u predškolákov a žiakov prvého stupňa mimoriadne obľúbení Smejko a Tanculienka.

Krátke reči

„Všetci dospelí boli najskôr deťmi, ale málokto si na to pamätá, hovorí autor Malého princa Exupéry. A táto myšlienka sa pekne hodí aj na poľnohospodárstvo. Poľnohospodári sa sťažujú, že nie je záujem mladej generácie o prácu v agrosektore. Malé deti – drobci, sa musia najskôr stretnúť so zvieraťom a traktorom. Len vtedy, tí neskôr dospelí, čo boli predtým deťmi – hoci si to nepamätajú, môžu byť poľnohospodári. A preto organizujeme Deň mladého farmára!“ povedal v príhovore Marián Glovaťák, predseda ASYF – Združenia mladých farmárov.

Celý príhovor hlavného organizátora, ktorý strávil so svojimi kolegami a dobrovoľníkmi na lúke neďaleko Medzian tri dni prípravou nedeľného dňa detí, netrval ani dve minúty. Žiadne zbytočné reči, ktoré deti otrávia a rodičov zneistia, či sa so svojimi ratolesťami neocitli na politickom aktíve, akoby povedal jeden bývalý predseda družstva.

Do rovnakého času sa zmestili aj ďalší – zástupca agroministerstva, obce či partnerských organizácií zo zahraničia. Sympatická zmena oproti niektorým agrárnym podujatiam, kde dĺžkou príhovorov si akoby kompenzujeme reálne výsledky. Reči majú byť krátke a klobásy dlhé. A keďže okrem dlhých pečených klobás v Medzanoch, bolo ostatný víkend v celej Európskej únii cítiť aj blížiace sa eurovoľby, tak na východné Slovensko prišli aj europoslanci. Organizátori ich slušne privítali, no pri mikrofón ich nepozývali. Načo. Za ľudí predsa hovoria činy a nie prejavy, facebookové príspevky či opísanie vlastných skúseností s chovom hydiny.

Spolupráca

Deň mladého farmára sa konal na pozemkoch, ktoré obhospodaruje Agrofarma K Medzany. Šéfuje jej Peter Kijovský, ktorý pôsobí aj ako predseda Šarišskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory so sídlom v Prešove. Na pódiu nebol, ale s mladými farmármi je v kontakte. Jedným z nich je Peter Trišč. Ten hospodári v susednej obci Svinia a je aj jedným z podpredsedov ASYF.

„Spolu s Petrom Kijovským a starostkou z Medzian sme sa vlani dohodli, že podujatie by sme organizovali tu, síce ja hospodárim len vo vedľajšej dedine. Spolupráca to bola perfektná,“ hovorí Peter Trišč.

Spotrebiteľ

Záujem o podobný typ podujatí sa u laickej verejnosti zvyšuje. Tisícky návštevníkov pravidelne hlásia aj rôzne Dni otvorených dverí, ktoré organizujú aj samotné poľnohospodárske podniky. Naposledy v okrese Nové Mesto nad Váhom v obci Bošáca.

Práca poľnohospodára je pre deti ľahko uchopiteľná a lákavá. Už generácie prvákov či druhákov zo základných škôl pravidelne lezú do vystavených traktorov na letnom Agrokomplexe, no už o pár rokov neskôr, keď si vypisujú prihlášku na strednú školu si málokto z nich zvolí agropotravinárstvo. Akoby povedal predseda ASYF-u, zabudnú. V ich pohľade na životnú cestu sa za tých pár rokov niečo zmení.

S verejnosťou je ale potrebné pracovať aj tak. Každý z nás je aj spotrebiteľ, a ten rozhoduje o bytí či nebytí slovenského roľníka. Ako to pred pár rokmi povedal hospodár z okolia Topoľčian.

„Viete akú hodnotu má slovenský farmár v slovenskej spoločnosti? Niekoľko centov, ktoré sú rozdielom v cene medzi zahraničným a domácim výrobkom. Niektorí spotrebitelia si neuvedomujú, že keď dajú mne cent navyše, tak peniaze ostanú u nás doma. Keď dajú o cent menej za zahraničný výrobok, peniaze idú preč zo Slovenska,“ uviedol vtedy Ľubor Paulen z Malých Bedzian.

Tisícky návštevníkov v nedeľu na východnom Slovensku niečo zažili a videli. A koľko si z toho zapamätajú? Aj toto preverí len čas.