Na nedávnom bienále 14. ročníka medzinárodného veľtrhu poľnohospodárskej techniky Techagro v Brne sa hovorilo aj o zdravých potravinách a prepojení prvovýroby s výrobou kvalitných domácich potravín.

Prezentovali sa napríklad potraviny vyrábané podľa českých cechových noriem. Je to vlastne návrat k starým výrobným normám, ktoré by zaručovali stálosť a kvalitu potravinárskych výrobkov. U nás sa tieto takzvané odborové normy nepoužívajú od začiatku 90. rokov. Návrat k cechovým normám je vlastne návratom k technológii bez pridávania lacných balastov. Zaujímavý príklad aj pre slovenských výrobcov.

Nové normy si vyžiadali u regionálnych výrobcov sami spotrebitelia. A tento prístup sa potravinárom postupne za dva roky existencie projektu aj osvedčil, ich výrobky začali čoraz viac vyhľadávať.

„To asi viete tiež na Slovensku, že si spotrebitelia sťažujú, že kvalita potravinárskych výrobkov nie je taká, na akú boli zvyknutí. Potravinári pridávajú pri príprave výrobkov rôzne náhrady, aj keď takto presne by sme tomu nemali hovoriť, ide skôr o chuťové prísady alebo náhrady živočíšnej bielkoviny. Je to tým, že tlak reťazcov a dovozcov spôsobujú napätie medzi cenou a kvalitou, kde kvalita zostáva v úzadí. Ak hovoríte o štátnych normách, ktoré tu boli do roku 1989, je to presne takýto návrat ku kvalite,“ hovorí projektová manažérka Potravinárskej komory ČR Dagmar Gavrovská a pokračuje:

„Tie normy tvoria profesijné zväzy, a potom sa k týmto normám hlásia výrobcovia konkrétnymi výrobkami. Pri mäsových produktoch ide o dodržanie pomeru svaloviny. Pri salámach ide o povinný minimálny obsah čistej svalovej bielkoviny, pri našich výrobkoch ide o vyššie percento ako udáva norma. Okrem toho napríklad neprípustná je zložka rôznych ochucujúcich prípravkov. Zatiaľ sa do cechových noriem prihlásili najmä producenti mäsových a mliečnych výrobkov, ale i výrobcovia z oblasti lahôdok,“ hovorí Dagmar Gavrovská.

Ako sa však s takýmito normami pasovali prvovýrobcovia i spracovatelia potravín? Hovorí zástupca moravského spracovateľa zeleniny Jiří Salamánek:

„Teraz čítame podklady o tom ako spracovávať národné normy pre výrobky, ktoré sú v našom konzervárenskom priemysle. Ide o uhorky, papriky či cibuľky, ktoré majú zohľadňovať nadštandard, teda v danom výrobku aby nebolo len veľa dobrých uhoriek, ale aby boli najkvalitnejšie, teda aby bola dodaná hlavne naša česká surovina. Pri cibuľkách napríklad tento prvok nemôžeme dodržať, keďže malé cibuľky u nás nikto nepestuje a musíme ich dovážať. Pokiaľ ide o mäsové výrobky, tam má spracovateľ väčšiu možnosť ako dodržať túto normu, pri uhorkách ide napríklad o nálev alebo o použitie sladidiel. Napríklad v tejto sezóne už nepoužívame žiadne náhradné sladidlá. To je problém u niektorých výrobcoch, ktorí potrebujú zvažovať medzi potrebnou kvalitou a cenou,“ hovorí Salamánek. Podľa Vladimíra Novákovej zo Štátneho poľnohospodárskeho intervenčného fondu udeľovanie rôznych cechových cien podporujú, pretože sa dopĺňajú aj s projektom cechových noriem.

„Za každú kategóriu môže zvíťaziť jeden výrobok pre daný kalendárny rok. Ide o hlavne menšie a stredných podnikateľov, musí mať nadštandardné kvality v porovnaní s rovnakými výrobkami, ktoré sú na trhu. Produkt musí byť vyrobený v danom kraji alebo lokalite. Podiel miestnych surovín musí byť 70 percent a základná surovina musí byť sto percent z daného regiónu. Tieto výrobky majú šancu dostať sa aj do potravinových reťazcov, teda aj pre tých spotrebiteľov, ktorí primárne nevyhľadávajú spracovateľov v konkrétnych regiónoch,“ hovorí Nováková.