Približne 80 percent slovenského trhu s potravinami ovláda deväť obchodných reťazcov. Tie okrem iných zásobuje niekoľko desiatok slovenských potravinárskych spoločností, ktorým dodáva komodity atomizované poľnohospodárstvo s niekoľkými tisícmi podnikov.

Poľnohospodári v reťazci obchod, spracovateľ, prvovýroba ťahajú za najkratší koniec a preto sú mnohokrát tlačení do cien, ktoré im nepokrývajú ani výrobné náklady. My sme sa ale pozreli aj na postavenie spracovateľa vo vzťahu k obchodnému reťazcu. Obchod totiž okrem klasických marží využíva i takzvané zadné marže, ktoré nie je vidieť, ale spracovateľovi riadne načrú do vreciek. To sa samozrejme prejaví na celej vertikále výroby a predaja potravín.

„Tieto takzvané zadné marže, ktoré musí dodávateľ v rôznych poplatkoch vrátiť obchodu sa pohybujú v rozpätí od 10 do 17 percent a slúžia na získanie mimoriadneho zisku. Na rôznych poplatkoch zaplatí stredne veľký dodávateľ aj niekoľko miliónov eur ročne,“ hovorí pre poľnoinfo.sk Marian Záhumenský (SMER-SD), predkladateľ Zákona o neprimeraných obchodných vzťahoch medzi dodávateľom a odberateľom ktorým sú potraviny a ktorý nadobudol účinnosť presne pred rokom.

Každý spracovateľ, ktorý chce v danom obchode predávať musí napríklad platiť za zaradenie tovaru do evidencie výrobkov. To znamená, za každý výrobok a za každú predajňu sa táto platba pohybuje približne vo výške 170 eur. Výrobcu piatich druhov ovocných jogurtov, ktorý chce napríklad dodávať tovar do dvadsiatich predajni to stojí 17 tisíc eur.

„Bežné sú i poplatky za otvorenie predajne, alebo remodeling tej starej vo výške počet výrobkov vynásobený sumou 166 eur. Ak dodávateľ odmietne zaplatiť, obchodný reťazec ho vylúči spomedzi dodávateľov. V prípade, že reťazec ovláda 20% trhu, pre dodávateľa to znamená stratu značného podielu na trhu,“ uvádza Marian Záhumenský.

Ten hovorí aj o ďalších poplatkoch, ktoré na dodávateľa potravín do obchodných reťazcov čakajú. Je to napríklad spoplatnenie promočných akcií reťazcov, ktoré tovar propagujú medzi zákazníkmi. Zaradenie do katalógu promovaných výrobkov predstavuje minimálne 330 eur.
Podobným poplatkom, ktorý ale vysoko prevyšuje ceny na trhu za rovnakú službu je poplatok za umiestnenie v propagačných letákoch. Tu dodávateľ platí za umiestnenie v letáku 3300 až 7300 eur.

„Dodávateľ potravín sa nezúčastňuje výberového konania na tlačenie letákov, ale tieto vysoko predražené, akože služby, hradí a obchodné reťazce si takto zvyšujú neopodstatnene svoj zisk,“ povedal Marian Záhumenský.

Samostatnou kapitolou sú dodatočné zľavy nad rámec dohodnutých nákupných cien, to je provízie za sprostredkovanie obchodného vzťahu vo výške 1 percenta objemu nákupu, provízie za stabilnú spoluprácu vo výške 1,5 percenta objemu nákupu, provízie za rozvoj maloobchodnej siete vo výške 0,5 percenta objemu nákupu.

„Dodávatelia sú často nútení prijímať späť tovar po záručnej lehote a taktiež sa vyskytuje snaha takéto výrobky vymeniť za nové,“ uvádza Marian Záhumenský.

Obchodný systém Tesco, podľa poslanca Záhumenského, ako jeden z mála odstránil tieto zadné marže, i keď na úkor zníženia nákupných cien od spracovateľov. Tento krok spôsobil, že na takzvané zadné marže je vidieť, čo odstránilo také absurdity, ako je napríklad poplatok za vystavenie faktúry. Toto vyjadrenie potvrdila i hovorkyňa spomínaného obchodného reťazcu Oľga Hrnčiarová, keď uviedla, že „podnikáme v súlade s legislatívnymi požiadavkami.“

O tom, aké sú dôsledky platnosti sporného zákona a ako sa bude vyvíjať vzťah medzi obchodom, spracovateľom a prvovýrobcom vám prinesieme v rozhovore s predkladateľom právnej normy už tento týždeň.