Ekologické poľnohospodárstvo v podmienkach Európskej únie, ale aj v rámci slovenského, koncentrovaného agrosektora zväčša vnímame cez malé farmy, ako marginálnu oblasť poľnohospodárstva. Snívanie o usadlostiach v bohom nedotknutej krajine, kde hospodárite na piadi zeme, ktorú zdobí len niekoľko hospodárskych zvierat a pritom vám táto predstava dokáže zabezpečiť základný príjem, je skôr čítanková predstava romantika, ako reálny obraz súčasnej farmy.

Aj to je dôvod, prečo aj malé ekologické farmy začínajú hľadať svoje miesto vo finalizácii produkcie a ponuke regionálnych špecialít. Týmto spôsobom sa presadzujú na lokálnom trhu. V systéme ekologického poľnohospodárstva na Slovensku však máme aj farmy, ktoré hľadia na globalizovaný trh a možnosti, ktoré im prináša.

„Našim odberateľom vieme zabezpečiť taký objem produkcie, ktorý je pre nich zaujímavý,“ hovorí o skúsenostiach z nemeckého trhu Marian Halmeš, konateľ spoločnosti SEMA HŠ Sládkovičovo.

Táto spoločnosť hospodári v systéme ekologického poľnohospodárstva už od roku 1997. Za toto obdobie sa stali významným európskym pestovateľom merkantilných a osivových komodít a zákazníkov si našli najmä v zahraničí.

„V súčasnosti nehľadáme nových obchodných partnerov. Máme stálych, s ktorými nás mnohokrát spája len chlapská dohoda,“ povedal Marian Halmeš. Ten si váži súčasné obchodné vzťahy, ktoré si za obdobie fungovania vybudovali a ani jedna strana ich nemá záujem zaťažovať priveľkou byrokraciou. Už samotné ekologické poľnohospodárstvo totiž vyžaduje prísnu evidenciu a túto musia plniť bezpodmienečne. Vystopovateľnosť danej produkcie je alfou a omegou ekologického pestovania. Na zvýšenú evidenciu boli ale v spoločnosti SEMA zvyknutí aj v minulosti, keď ešte hospodárili ako semenársky štátny majetok.

„V tom období sme hospodárili na 7800 hektárov a dovolím si povedať, že evidencia bola prísna aj vtedy. Určite prísnejšia, ako pri vtedajších družstvách alebo štátnych majetkoch,“ spomína Marian Halmeš.

Tieto činnosti sú zväčša na agronómke  Gabriele Šebőkovej, ktorá musí zvládať nie len evidenciu ale aj zvýšené nároky na spracovanie pôdy.

 „Náklady na pestovanie sú niečo nižšie, ako pri konvenčnom hospodárení. Je to preto, lebo vieme ušetriť na chémií a hnojivách.  Naopak vyššie náklady sú na technické operácie, ako je bránenie, plečkovanie, alebo ručné okopávky,“ hovorí Marian Halmeš.

Výhody v ekologickom poľnohospodárstve prináša aj lepšie speňažovanie produkcie. Pokiaľ v roku 2008 mnohí poľnohospodári bojovali so znateľným poklesom cien rastlinných komodít, v SEMA HŠ Sládkovičovo nebol prepad cien ekologickej produkcie tak výrazný. Čo ich ale trápi a čo môže v budúcnosti pôsobiť ako značne limitujúci faktor hospodárenia je aj zmena klímy.

„Podľa údajov, ktoré mám k dispozícií je teplotný priemer za šesťdesiat rokov na úrovni 10,82 stupňa celzia. Vlani to už bolo 16,8 stupňa,“ povedal Marian Halmeš. 

Aj z tohto dôvodu tamojší hospodári investujú do zavlažovania, aj keď krádeže zariadení a nesystémové riešenia podpory hydromeliorácii ich dlhodobo trápia. Preto aj investície okrem do zavlažovania musia smerovať aj do oblasti hospodárenia s pôdou. Aby pri agrotechnických zásahoch zabezpečili, že v pôde zostane čo najviac vody.

„V minulom roku sme zabezpečili nový šesťmetrový diskový podmietač a dvanásťriadkovú plečku, alebo kompaktor. Investovať sa snažíme kontinuálne, aby sme zabezpečili prirodzenú obnovu strojov,“ hovorí Marian Halmeš, ktorého slová potvrdzuje aj pohľad na hospodársky dvor. Upravené trávnaté plochy, hospodárske budovy, ktoré nepôsobia ako chrasty, ale dotvárajú celkový kolorit rozvíjajúceho sa výrobného areálu a všadeprítomné, novšie a hlavne čisté, stroje. I to je dôvod, že SEMA HŠ Sládkovičovo sa okrem umiestnenia medzi top slovenskými agropodnikmi umiestnila aj na druhom mieste v súťaži o Najkrajší chotár.