Stalo sa už samozrejmosťou, že v našich reštauráciách sa dostali do jedálničkov aj stejky, alebo špeciálne druhy jedál z mäsových plemien dobytka. A aj keď tieto zatiaľ pochádzajú od zahraničných chovateľov, odborníci tvrdia, že práve slovenskí prvovýrobcovia budú mať šancu zaplniť zvyšujúcu sa požiadavku po hovädzom mäse. Podobne ako napríklad u našich českých susedov, aj u nás môže dobytok zmeniť tvár krajiny napríklad cez upravené pasienky. A navyše môže výrazne zlepšiť ekonomickú bilanciu chovateľom.

„Niektoré štáty v regióne začali s chovom mäsového dobytkom o čosi skôr, je to prípad Českej republiky a Maďarska, kde bol mäsový dobytok silne dotovaný nákupom plemenného materiálu z iných štátov. Toto sa na Slovensku neudialo, takže vývoj bol pomerne oneskorený,“ hovorí odborník na mäsové plemená dobytka Boris Kasatkin, ktorý pozná situáciu u nás aj vo Francúzsku.

Tento chov súvisí aj s kulinárstvom, jednoducho, nie sme zvyknutí na krvavé stejky. Najväčšiu tradíciu v plemenárstve mäsových plemien majú Angličania a Francúzi, a to je spojené práve s gastronomickou tradíciou.

„Česi začínali podobne. Aj oni si zvykajú na stejky a možno to vidieť na rozvoji stejkhausov, ktoré sa postupne dostávajú aj k nám. Slovensko má ešte väčší potenciál v tejto oblasti, pretože je veľa pasienkov nevyužitých a máme poľnohospodárske pôdy horšej kvality. V mnohých regiónoch nie je veľmi efektívna a ekonomicky výhodná výroba mlieka a treba uvažovať o tom, ako tieto plochy využiť. No problém je aj v politike, ktorá by sa mala obrátiť v ústrety chovateľom mäsových plemien dobytka. Dnes keď cestujeme po Slovensku, vidíme, že sú pasienky prázdne. Dobytok sa chová intenzívne v maštaliach,“ dodáva Boris Kasatkin.

V tejto oblasti aktívne pôsobí aj Zväz chovateľov mäsových plemien dobytka na Slovensku, ktorý je nápomocný aj pri tvorbe legislatívy.

„Legislatívny rámec je na slušnej úrovni a niektoré veci ešte len doťahujeme. Napríklad sa dokončujú okruhy v oblasti bezpečnosti práce. Chov niektorých plemien hospodárskych zvierat je vecou chovateľských podmienok. Takže chovatelia si vedia vypočítať, aké náklady v ich podmienkach sú únosné za ceny, ktoré vedia získať“ hovorí István Pomichal, predseda Združenia chovateľov mäsového dobytka na Slovensku.

Mäsové plemená majú veľkú variabilitu, dnes je na Slovensku chovaných dvanásť druhov mäsových plemien na spôsob chovu kráv bez trhovej produkcie mlieka. Potenciál chovateľských podmienok na Slovensku je veľmi veľký, od Podunajskej nížiny až po hornaté oblasti a rôznu svahovitosť.

„Najväčší kapitál mäsového dobytka na Slovensku je vo viac ako 500-tisíc hektárov trvalých trávnych porastov lúk a pasienkov, ktoré bez chovu prežúvavcov nevieme inak obhospodáriť. A preto je dôležité, aby sa chov mäsových tráv orientoval do týchto lokalít. Na druhej strane intenzívne oblasti sú dobré na výkrm zástavového dobytka a na produkciu hovädzieho mäsa vo finále chovu. Slovensko má výborné geografické podmienky na to, aby sa tu do roku 2020 chovalo 80-tisíc kráv bez trhovej produkcie mlieka a potenciál je až na 150-tisíc kráv,“ hovorí István Pomichal a pripomína, že by to mohlo pozitívne zmeniť aj vizuál Slovenska, teda ako krajinu s pasúcimi sa kravami a nezarastenými pasienkami.

Zdroj: Prezentácia Ing. István Pomichal, PhD. na Agrosalóne 2013

„Za posledných štyridsať rokov sa stratili zvieratá z pastvín, musíme sa naučiť opäť pásť dobytok. A preto sme radi, že ministerstvo zvažuje dotácie na budovanie pasienkových oplôtkových systémov“ hovorí Pomichal.

„Dobytok je vývozný artikel, osemdesiat percent zástavového dobytka opúšťa hranice Slovenska a za posledné tri roky sa exportuje aj do tretích krajín ako do Turecka a do Ruska. Potenciách spotreby v moslimských krajinách je veľmi veľký. Existujú nové nákazové oblasti slintačky a krívačky napríklad v Turecku, kde je chov hovädzieho dobytka ťažko udržateľný. Čiže u nás, keď budeme využívať potenciál, môžeme sa stať značkou na európskom trhu. A to ovplyvní aj zamestnanosť a zahraničný obchod,“ dodáva Pomichal.