Napriek kritickej situácii v oblasti prvovýroby bravčového mäsa sa nám zachovali niektorí tradiční dodávatelia suroviny. Prieskumy stále hovoria, že spotrebitelia majú záujem o slovenské mäso.

Od apríla už bude jasne označené mäso a mäsový výrobok, teda odkiaľ  je surovina a kde bolo spracované a zabalené. To zaiste zvýši záujem o domáce komodity a možno pomôže najmä našským chovateľom a spracovateľom mäsa. Ďalšou šancou pre malých a stredných prvovýrobcov mäsa by mohol byť aj nový projekt Mäsodomov, s ktorým prišiel jeden zo zväzov združujúcich malých mäsiarov.

Zväz slovenských mäsiarov pripravil v jesenných mesiacoch prieskum o zakáľačkových špecialitách. Ako hovorí Boris Halaj zo spomínaného zväzu, v tomto prieskume zistili, že naši spotrebitelia majú nielen radi zakáľačky, ale čoraz viac vyhľadávajú tradičné mäsiarstvá a vracajú sa za klasickými mäsiarmi napríklad do prieskumných predajní poľnohospodárskych podnikov. Prieskum však zároveň odhalil, o čo by spotrebiteľ mal záujem, aby sa z ich strany zvýšil záujem o slovenské mäso.

 „Zistili sme, že títo mäsiari ponúkajú síce kvalitnú surovinu, no neraz nevedia zabezpečiť komfort ako je parkovanie, alebo vhodné večerné otváracie hodiny,“ hovorí Boris Halaj o novom projekte, ktorý určite ocenia naši prvovýrobcovia i spotrebitelia. Je to dovoz mäsa od lokálneho chovateľa a spracovateľa priamo domov.

Celý systém je vraj jednoduchý a prebieha v online prostredí internetovej komunikácie. Spotrebiteľ si nájde systém na webe a ten ho od zväzu presmeruje k lokálnemu mäsiarovi, ktorý je najbližšie k jeho bydlisku. Tam si vyberie z ponuky a objednávku vybaví priamo prvovýrobca. Ceny za sprostredkovanie sú závislé od množstva kupovaného mäsa. Tento systém sa osvedčil už napríklad aj v prípade zeleniny, no zatiaľ skôr skončil na spojnici predajca – spotrebiteľ a ešte výraznejšie neovplyvnil prepojenie k prvovýrobcom. Je to zaiste aj tým, že v oblasti zeleniny je horšia situácia v oblasti prvovýroby v porovnaní s bravčovým mäsom.

„Neinšpirovali sme sa žiadnym konkrétnym projektov zo zahraničia, zvolil sme si vlastné cestu. Lokálne špecifiká sú na Slovensku také odlišné, že sa neoplatilo niečo preberať. Dokonca, aj keď porovnávame prostredie v Bratislave a v Košiciach a inde na Slovensku. Vo väčšom meste sú ľudia ochotnejší takéto niečo vyskúšať, v menších mestách sú opatrnejší a váhavejší a v menších mestách sú zase dostupnejšie malé predajne poľnohospodárskych družstiev. Samozrejme, čím väčšie mesto, tým je väčší záujem aj o širší sortiment mäsa – v meste sa bežne predáva teľacina, jahňacina či prémiové mäsové výrobky,“ hovorí Boris Halaj zo Slovenského zväzu mäsiarov.

Prvovýrobcov a producentov čerstvého mäsa je dostatok, no autori projektu stále hľadajú ďalších partnerov. Nechcú ich aktívne vyhľadávať, skôr čakajú na tých, čo sa sami prihlásia a tento projekt budú považovať za prínosný tak pre spotrebiteľa, ako aj pre ich podnikateľské zámery. Sieť sa teda zväčšuje, no napriek tomu, že je niekto dobrý mäsiar a produkuje kvalitné výrobky ešte neznamená, že sa hodí do tohto systému:

„Je to spojené aj s určitou flexibilitou, ale aj so vzťahom ku komunikácii prostredníctvo internetu,“ hovorí Boris Halaj, a pripomína, že do projektu sú zapojení živnostníci, malí mäsiari, družstvá ale aj stredne veľkí spracovatelia mäsa.

Ľudia, ktorí využívajú tento systém sa zaujímajú najmä o pôvod mäsa, kvalitu suroviny a opracovania. Pokrytie služby kopíruje veľkosť miest, no nedarí sa dôkladnejšie pokryť také mestá ako je Trnava a Nitra, a to aj napriek tomu, že v týchto lokalitách nájdeme viacero prvovýrobcov.