Až tretina českého mlieka v surovom stave končí v zahraničí, odkiaľ sa následne dovážajú naspäť do Českej republiky spracované mliečne výrobky s vyššou pridanou hodnotou, povedal na dnešnom okrúhlom stole o budúcnosti českého poľnohospodárstva predseda Poľnohospodárskeho zväzu ČR Martin Pýcha.

Pre väčšiu výrobu potravín s pridanou hodnotou, čo pomôže zlepšiť záporné saldo zahraničného obchodu s agrokomoditami, je v Česku potrebné lepšie nastaviť podnikateľské prostredie, zhodli sa na tom zúčastnení ekonómovia. Zvýšenie kapacít pre spracovanie potravín chce docieliť tiež prezidentka Potravinárskej komory ČR Dana Večeřová.

Chovatelia v minulom roku, podľa ročenky chovu hovädzieho dobytka, vyprodukovali 3,38 miliardy litrov mlieka, vývoz mlieka a mliečnych výrobkov dosahoval 1,51 miliardy litrov. V porovnaní s rokom 2019 vzrástla produkcia mlieka o viac ako 300 miliónov litrov. Spotreba mlieka vlani dosahovala 2,35 miliardy litrov, v roku 2019 to bolo 2,28 miliardy litrov.

Podľa agrárneho ekonóma Tomáša Maiera z Českej poľnohospodárskej univerzity nie sú tuzemské mliekarne schopné množstvo vyprodukovaného mlieka spracovať a nevznikajú nové spracovateľské kapacity, ktoré by produkciu finalizovali.

„Keď sa zahraničná spoločnosť rozhoduje, kde postaví mliekareň, pôjde skôr do Poľska ako do ČR,“ poznamenal Maier.

Dodal, že zahraniční producenti vytláčajú české potravinárske firmy z domáceho trhu.

Zhoršovanie stavu potravinárskych firiem

Potravinárska komora ČR eviduje v posledných rokoch zhoršovanie konkurencieschopnosti najmä malých a stredných potravinárskych podnikov. Podľa Večerovej je potrebné zvýšiť kapacity potravinárskych firiem, aby dokázali napríklad vyrobiť viac syra. Na to je však potrebné, aby štát viac investoval do spracovateľského potravinárskeho sektora.

Zhoršenie stavu potravinárskych firiem vysvetľuje komora takzvanými zelenými opatreniami na zlepšenie životného prostredia a narastajúcou byrokraciou. Pýcha dodal, že nadmerná administratíva znižuje produkciu českého poľnohospodárstva. Z dát zväzu vyplýva, že priemerný európsky farmár vyprodukuje 156 percent toho, čo český poľnohospodár.

Bývalý šéf Štátneho poľnohospodárskeho intervenčného fondu Martin Šebestyán považuje za problém, ktorý brzdí agrárno-potravinársky sektor, chýbajúcu podporu spracovateľského priemyslu, nepredvídateľnosť a nestabilitu dotácií.

„Poľnohospodári sa vďaka nepredvídateľnosti uchyľujú k tomu, že podnikajú s čo najmenším rizikom a opúšťajú živočíšnu výrobu,“ uviedol.

Ekonómovia sa s Pýchou zhodli tiež na tom, že je neudržateľný stav, keď niektorým poľnohospodárom tvoria dotácie až 85 percent príjmov. Ide najmä o neprodukčné podniky zamerané napríklad na krajinotvorbu a ochranu životného prostredia.