Zadajte hľadaný výraz

Z domova Živočíšna výroba

Čo pritiahne mladých k poľnohospodárstvu?

Čo pritiahne mladých k poľnohospodárstvu?
insert_photoautorka

Je skôr raritou, ak nie priam zázrakom, stretnúť mladého človeka, ktorý by dobrovoľne sám začal podnikať v poľnohospodárstve, dokonca bez akýkoľvek dotácií! Štefan má 33 rokov a o farmárčení sníval od detstva.

Rodičia však mali iný názor – vraj ho práca na pôde neuživí. Poslúchol ich a vyštudoval elektrotechniku. Ale napriek všetkému to dnes skúša. Tri roky pracoval v Anglicku, ďalšie tri vo Švajčiarsku. Po návrate na Slovensko to skúšal v rôznych zamestnaniach, až sa napokon rozhodol šéfovať si sám a plniť si sen o vlastnej farme.

Finančne ho držia iba vlastné zarobené peniaze a tiež pomoc „dobrých ľudí“, ako sám hovorí. Keď sa chcel uchádzať o podporu pre mladých farmárov z eurofondov, odradil ho princíp, akým to na Slovensku funguje.

„Poradkyňa mi hneď na začiatku vysvetlila, koľko výdavkov bude spojených s vypracovaním projektu, rôznymi potvrdeniami, ale aj s tým, koľko budem musieť „obetovať“ na to, aby mal môj zámer vôbec šance uspieť v PPA. A nikto mi ani nevedel povedať, koľko peňazí sa vlastne ujde mne na vlastné farmárčenie,“ úprimne sa zlostí Štefan.

Neverí, že ide o skutočnú podporu mladých, ktorí chcú pracovať v poľnohospodárstve a dodáva:

„Je to fraška. Kto to chce robiť, bude to robiť, aj bez zvláštnej podpory. Komu ide len o peniaze, nebude sa hospodárstvu venovať dlhšie, ako musí,“ hovorí Štefan.

Svoj sen o gazdovaní chce premeniť na skutočnosť. Usiluje sa robiť si všetko vlastnými silami, po svojom a najlepšie ako vie. Učí sa „za pochodu“. Teraz chová 21 oviec, jednu kozu, zopár sliepok a perličiek, v lete pribudnú zajace. A hlavne jahniatka, ktoré by sa mali začať kotiť už koncom februára. Chce sa postupne dopracovať k takému počtu zvierat, ktorý by ho uživil. Produkty ponúka zatiaľ iba priateľom, ľuďom, ktorí dokážu oceniť domácu kvalitu syra, kozieho mlieka, vajíčok, alebo baraních klobások.

„Sliepky sa voľne pasú, nie sú zatvorené. Síce riskujem, že občas nejakú uchytí jastrab, ale nechcem ich kvôli tomu obmedzovať v nejakom malom priestore. Nechcem klamať svojich zákazníkov na kvalite“, hovorí Štefan.

Na farme mu pomáha len jeden priateľ, viac pracovníkov si zatiaľ nemôže dovoliť. Uvažuje aj o agroturistike:

„Tu na myjavských kopaniciach je množstvo príležitostí ako si užiť krásy prírody – v lete na cyklotrasách, alebo turistických chodníkoch. V zime na bežkách, alebo na lyžiarskom svahu Starej Myjavy. Chcem ponúknuť víkendové pobyty hoci pre štvorčlennú rodinu, aby tu mohli prenocovať a vyskúšať si pravý farmársky život, pri zvieratkách. Aby sa deti naučili, ako sa o nich treba starať“, sníva Štefan.

Farmu postupne buduje tak, aby bola pre návštevníkov atraktívna.

„Všetky domčeky pre zvieratá staviame z dreva, aby boli pekné a v súlade s prírodou,“ hovorí Štefan.

Pozemky, ktoré Štefan za necelé dva roky skúpil, obkolesuje les a ovocné stromy. V doline tečie potok. Často sa k farme zatúlajú divé zvieratá. Nedávno kúpil s pozemkom aj starú hospodársku stodolu – veľkú drevenú stavbu otváral ako truhlicu plnú vzácnych pokladov. Našiel v nej nielen rôzne gazdovské náradie, rebrinák, jarmá, hrable, ale aj drevo a seno. No očarila ho najmä praktická jednoduchosť a poctivá práca tesárov, ktorí ju postavili v roku 1885 (vyrezaný na hrade). Rád by hospodáril tak, ako kedysi naši dedovia.

Drsná romantika v zime, či v lete, je presne to, čo Štefana drží nad vodou.

„Občas si len tak ticho čupnem na dvor a pozorujem ako sa ovečky pasú, ako sa chovajú a učím sa im porozumieť. Poľnohospodárstvo som síce nevyštudoval, ale dnes nie je problém nájsť informácie. Ak človek chce veľa sa dozvie aj od miestnych chovateľov“, prezrádza mladý hospodár.

„Neprekáža mi, že musím vstávať skoro ráno a večer cítim fyzickú únavu. Chodím sem rád, lebo ma táto práca teší a neubíja. Keď dám zvieratám to, čo potrebujú, dokážu sa odvďačiť veľmi milým spôsobom. Pre mňa je toto odmena,“ vyznáva sa Štefan.

Naivné? Možno. Ale hlavne odvážne. A obdivuhodné. Čo myslíte?

Autor článku: Lada Debnárová - spracované pre poľnoinfo.sk
Zdroj obrázku: autorka

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
14 Komentárov
Najlepšie hodnotené
Najnovšie Najstaršie
Inline Feedbacks
View all comments
Anonym
Anonym
2. február 2017 14:35

Článok pekný, no vráťme sa k podstate, nadšenec pobytu v prírode so záľubou v chovateľstve je hneď farmár ? Alebo tetka s 5 kurencami je farmárka? O takých nadšencoch informujte ak im to vydrží aspoň 10 rokov a začnu produkovať viac ako len pre kamaratov. Inak ak bude čo i… Celý komentár »

Iva
Iva
2. február 2017 16:13

Mne je skôr ľúto ako na hlavu je postavená dodačná politika. Keby tie peniaze dostavali ľudia (farmy) , ktoré to naozaj potrebujú, cena produktov v malochove by bola viac prístupná pre zákaznikov a tým pádom by takýto chovateľ by mohol byť farmár. Ale PPA dáva peniaze veľkochovom, ktoré prežijú ľahko… Celý komentár »

Vlado
Vlado
2. február 2017 21:28

výborný príspevok, hodný uznania ….. kiež by takýchto príkladov pribúdalo a zo slovenska by sme časom vybudovali potravinársky sebestačnú krajinu …. no tento proces ešte potrvá hodne dlho, veď uvážte – kedy vyhlásila ppa výzvu z programu rozvja vidieka, koľkokrát ju predĺžila, a napokon – len pár týždňov dozadu húfne… Celý komentár »

realista
realista
3. február 2017 9:15

Tu je všetko postavené na hlavu nie len dotačna politika.Tu treba prehodnotiť zo strany štatu aký osoh maju z farmarov ci pracuje zamestnáva, chová, produkuje alebo ten druhy ktory sa smeje prvému aký je hlúpy že vôbec pracuje a trápi sa lebo ten druhy neplati, neprodukuje ,nechová, nezamestnáva a poberá… Celý komentár »

realista
realista
3. február 2017 9:18

A vela je takýchto prípadov verte a potom si dajte odpoved na otazku čo pritiahne mladych farmarov

stefan
stefan
3. február 2017 13:08

mám 32 tiež som začal pred 3 rokmi s farmarčením a veru prajem chalanovi vela zdaru a nech neverí že sa to nedá… a že je to ťažké ??? určite a brutálne.. .a ale dá sa to bez dotácii .. ale netreba čakať že budete boháči.. mám aj klasické zamestnanie… Celý komentár »

jm
jm
4. február 2017 1:53

Stevko daj si aspom 50 kg guľu na krk a skoč do najhlbšej vody čo poznáš.Nebude ťa škoda.

Anonym
Anonym
5. február 2017 12:44

jm dal si mu uplne zadarmo veĺmi kvalitnů radu aj s podrobným návodom:-)

Mako
Mako
5. február 2017 13:29

Chýba tu viera!!! Stevo nedaj sa odradiť počuvaj svoje srdce. A ešťe niečo Boh je velmi alergicky ked od neho žiadaťe peniaze!!! poznam to z vlastnej skusenosťi. „Nielen z chleba zije človek ale……..

Anonym
Anonym
5. február 2017 16:58

Poucny clanok. je to sice taky agroturista. Ale clanok hovori hlavne o tom, ze Apa je zbytocna, korupciou prezrata institucia. Ja tiez cakam, kedy mi skonci zavazok a idem bez podpory- bez priamych platieb. Dotaciu sme nikdy nedostali. Nemame na uplatky a hnusi sa nam to. Uradnici nech idu na… Celý komentár »

Pišta
Pišta
5. február 2017 20:57

Držím palce Števovi. Ako nás učili na škole, drevo na dreve rastie, tak aj stádo oviec sa za pár rokov rozrastie tak, aby gazdu uživilo. Som rád, že konečne si niekto všimol podstatu veci, a to je kamufláž. Že ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a poľnohospodárska platobná agentúra 🙂 keď… Celý komentár »

Anonym
Anonym
6. február 2017 18:49

Zachovajte pokoj záhradkári, spotrebiteľ Vás potrebuje a vy sa tu chcete navzájom lynčovať, pekne pekne ako si prajete

Bully
Bully
10. február 2017 1:55

Pekný článok, motivujúci. Štefanovi držím palce a prajem mu, aby neprišiel tak ľahko a rýchlo o ilúzie o malofarmárskom živote a úspešnej rodinnej farme, ktorá mu poskytne dostatočnú odmenu, za náročnú prácu. Ja som už precitol. Ale čo čakáme od krajiny, kde už nič nefunguje? Je tu porušený kolobeh financií,… Celý komentár »

ni
ni
11. február 2017 11:39

Tak tak Bully, mali by sme uz konecne pristrihnut tych kapitanov a plukovnikov.