Deň, ktorý oslavujú všetci ľudia, by mal byť deň žatvy, povedal nemecký spisovateľ Johann Wolfgang Goethe. A aj keď sa dnes význam žatvy v symbolickej podobe prenesený do chleba ako každodenného jedla podceňuje, azda príde čas keď to bude aj naopak. Žatevné práce sa na Slovensku v posledných rokoch posúvajú o niekoľko týždňov, a aj v súčasnosti môžu prvovýrobcovia na v juhozápadnej a juhovýchodnej časti Slovenska povedať, že majú svoju úrodu už pod strechou.

„Táto žatva je moja štyridsiata. A aj keď som predtým pracoval ako brigádnik, už štyridsať rokov pracujem v Poľnohospodárskom družstve Šenkvice. Ak porovnám obdobie žatvy spred toľkých rokov, nie je to len o tom, že dnes majú kombajnisti kabíny klimatizované s elektronikou, ale najmä o výkone strojov,“ hovorí Karol Motyka, predseda PD Šenkvice v okrese Pezinok.

„Všeobecne možno povedať, že žatva sa začínala neskôr. My máme v Šenkviciach hody na Annu, a vtedy sme kedysi so žatvou začínali,“ spomína K. Motyka.

Podľa vyjadrenia Martina Rovaša z Úradu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory je momentálne žatva nad Trenčínom.

„Na Orave a Kysuciach ešte obilie nie je zrelé a pod Tatrami nemôže ani vstúpiť stroj do polí pre prívalové dažde,“ pripomína.

Všetkým obilninám dominuje pšenica. Je univerzálna a dobre speňažiteľná. Aj keď sú zásoby veľké, v Európe sa jej vraj urodí tento rok menej, čo dáva našim pestovateľom šancu, že ju speňažia o niečo lepšie, ako v bežnom roku.

„Pestujeme ju dlhé roky zhruba na 400 hektároch. Čo sa dá relatívne dobre speňžiť nie je len pšenica, ale aj olejniny, najmä repka olejná. Máme živočíšnu výrobu, preto pestujeme aj silážnu kukuricu, ale aj lucernu. To je biologický podrývač, ktorý dokáže podryť utuženú pôdu, a je to prerušovač všetkých chorôb. A je to naša predplodina pre pšenicu,“ hovorí Karol Motyka a hovorí, že pre prvovýrobcov nie je nič horšie, ako keď im začne pršať počas zberu obilia.

„Kombajn nedokáže odkosiť mokrú slamu. Keď sa do kombajnu dostane mokré obilie, zalepuje sitá a je problém. Musíme počkať, kým vlhkosť obilia klesne. Práce sú prerušené a problémom je, že do žatvy je zainteresovaných veľa ľudí. Nielen kombajnista, ale aj dopravné prostriedky a podobne. A to nehovorím o nočnej práci a o víkende,“ hovorí Karol Motyka.

Martin Rovaš pripomína, že štatistiky ukázali, že tento rok prišlo vo všetkých regiónoch k spomaleniu prác. Bolo treba žatvu prerušiť a čakať na obschnutie poľa. Pod strechou sú z celoslovenského pohľadu dve tretiny hustosiatych obilnín a 90% repky. Ak by žatvu neprerušovali časté zrážky, výsledky by boli iné.

„Boli aj roky, keď sme celé týždne čakali pokiaľ ustali zrážky. Dokonca raz sme končili so žatvou aj koncom augusta. Vždy pri takejto žatve sa musí rátať so zvýšenými nákladmi na dosúšanie obilia,“ dopĺňa Karol Motyka a pripomína, že tento rok v Šenkviciach všetko stihli vďaka náhode, keď začalo pršať práve pri konci zberu obilia a slamy.

Tento rok majú v Šenkviciach lepšie úrody obilnín v porovnaní s predchádzajúcim rokom, teda 5,15 ton z hektára.

„Za celé Slovensko sme opatrní v odhadoch úrod. Sú zozberané len dve tretiny obilnín, čo môže skresliť štatistiky, pretože v ostávajúcich regiónoch je nižšia úrodnosť. Celoslovensky zatiaľ predpokladáme, že u pšenice a jačmeňa môže byť mierne podpriemerná úroda a pri raži a ovse priemerná úroda. Porovnávame si naše štatistiky do Štatistickým úradom SR a ďalšími inštitúciami, päťročným priemerom a ďalšími ukazovateľmi,“ hovorí Martin Rovaš.