Do polovice septembra môžu aj poľnohospodári žiadať o dotácie na využitie obnoviteľných zdrojov energií.

„Na výzvu je alokovaných spolu 9,9 milióna eur. Maximálna výška projektu je do 2 milióny eur. Výzva sa zameriava na využitie geotermálnej energie, biomasu a zakladanie porastov rýchlorastúcich drevín,“ uviedla hovorkyňa MPRV SR Zuzana Peiger Ačjaková.

Obnoviteľné zdroje energie sú na Slovensku v agrosektore využívané len výnimočne. Napríklad geotermálnu energiu, ktorej zdroje sú na Slovensku pomerne bohaté, využíva len hŕstka agropodnikateľov.

„Na chov rýb sa geotermálne vody využívajú na dvoch lokalitách vo Vrbove a v Turčianskych Tepliciach. V poľnohospodárstve sa geotermálne vody využívajú v 12 lokalitách na vykurovanie skleníkov pri produkcii rýchlenej zeleniny, ako sú uhorky, paradajky, paprika, baklažány a iné, ako aj kvetov. Celková plocha pokrytá týmto typom produkcie je okolo 25,86 ha.,“ uviedol hovorca rezortu životného prostredia Michal Lukáč.

K agropodnikateľom využívajúcim geotermálny zdroj energie patrí aj Branislav Oremus, ktorý v Podhájskej v okrese Nové Zámky pestuje gerbery a paradajky. Využíva k tomu tamojší vrt, ktorý slúži aj na prevádzku termálneho kúpaliska. Ide pritom o jedinú lokalitu na Slovensku, ktorá využíva hneď dva vrty – jedným vodu privádza na povrch, druhým ju po použití vpúšťa naspäť pod zemský povrch.

„V Podhájskej máme vrt hlboký 1860 metrov, výdatnosť závisí od inkrustácie, ktorá v ňom vzniká. Pokiaľ je vrt čistý, výdatnosť sa pohybuje okolo 30 litrov za sekundu, pričom ide o vodu s teplotou asi 85 stupňov. Aj gerbera, aj rajčina potrebuje počas roka stabilnú teplotu, a hoci v lete pri horúčavách to nevieme stopercentne zaručiť, v chladnejších mesiacoch sa to riešiť dá, a to práve správnym využívaním geotermálnej energie. Vieme tak udržiavať teplotu v skleníkoch okolo 19 stupňov, a to pri oboch plodinách,“ vysvetlil pestovateľ.

Podľa SPPK slovenskí farmári výzvu vyhodnocujú a zisťujú, nakoľko pre nich môže byť výhodná.

„Je to možnosť, ako konkurovať. Máme na Slovensku geotermálne pramene a keby sa viacej podporilo využívanie takejto energie aj na pestovanie špeciálnej rastlinnej výroby, mohli by byť naši pestovatelia oveľa viac konkurencieschopní v rámci stredoeurópskeho priestoru alebo okolitých krajín,“ dodala hovorkyňa Jana Holéciová.

Vstupné náklady pri takýchto investíciách sú však pomerne vysoké.

„Investičné náklady na taký vrt, ako máme v Podhájskej, môžu dosiahnuť 700 tisíc až 1,3 milióna eur, v závislosti od hĺbky a podložia.  Ale to je len vrt, na využívanie geotermálnej energie treba ešte vybudovanie výmenníkovej stanice, a to sú ďalšie náklady na úrovni 300-400 tisíc eur. Finančná náročnosť je ale len na začiatku pri samotnom vybudovaní systému, prevádzka už nie je taká nákladná. Na jednej strane šetríme životné prostredie, na druhej strane nemusíme platiť vysoké sumy za vykurovanie zemným plynom. V konečnom dôsledku je to aj lacnejšie,“ potvrdil pestovateľ Branislav Oremus.

V minulom programovacom období z programu rozvoja vidieka ministerstvo pôdohospodárstva podporilo 9 projektov zameraných na využitie geotermálnej energie. V súčasnosti vyčlenený balík peňazí – takmer 10 miliónov eur, by pri najvyšších možných projektoch mohol podporiť 20 agrosubjektov. Štát si pritom stanovil cieľ podnietiť investície na obnoviteľné zdroje energie, avšak nielen z verejných, ale aj zo súkromných zdrojov.

„Cieľom je do roku 2020 preinvestovať 30 miliónov eur zo súkromných a verejných zdrojov do technológií a zariadení na využívanie obnoviteľných zdrojov energie,“ dodala Ačjaková z MPRV SR.

O peniaze z aktuálnej výzvy môžu poľnohospodári žiadať do 14.9.2018.