Keď Ján Paciga ako čerstvo vyštudovaný zootechnik nastúpil na poľnohospodárske družstvo v Liptovskom Ondreji, produkciu mlieka zabezpečovalo 1 700 dojníc pinzgauského plemena. Písala sa polovica sedemdesiatych rokov a od Ilavy po Svidník, s južným ohraničením mesta Zvolen, boli v chovoch zastúpené najmä tieto višňovočervené stáda hovädzieho dobytka.

Situácia sa začala meniť v osemdesiatych rokoch. Snaha zvyšovať dojivosť viedla k prekrižovaniu s Ayrshirom, ktorého domovskou krajinou bolo Fínsko. V tom severskom štáte dodnes tvorí dve tretiny všetkých chovov. Napriek priaznivým výsledkom u severanov sa však na Slovensku neuchytil.

Záujem bol ešte viac prikloniť chov hovädzieho dobytka k mliekovej úžitkovosti. Do slovenských maštalí si začal raziť cestu vysokoprodukčný holštajn. Nástup bol dokonca tak rýchly, že ohrozoval samotnú existenciu pôvodného pinzgauského dobytka.

Vtedy už hlavný zootechnik Ján Paciga chcel zabezpečiť zachovanie tradičných dojníc. S Liptovom boli späté viac ako dvesto rokov a do koloritu tamojšieho regiónu patrili ako obec Vlkolínec alebo skanzen v Pribiline. Kým o význame týchto dôkazov dávnych čias nikto nepochybuje, zvieratá, ktoré si Liptáci pamätali z detských liet, pomaly zo strání medzi Tatrami a Kráľovou holou mizli.

Dnes, keď Ján Paciga vedie akciovú spoločnosť AGRIA, vníma službu zachovať pôvodné plemeno ako samozrejmú. Veď v súčasnosti patria k jeho najväčším chovateľom na Slovensku. Pinzgauským kravkám sa tu darí. Aktuálna ročná úžitkovosť dosahuje 5 200 litrov na dojnicu a aj štyri laktácie za život sú dôkazom vysokej chovateľskej úrovne. Dobre chodivé plemeno si užíva aj úzke a nevľúdne pasienky nad obcami Malužiná a Vyšná Boca. Aj tu AGRIA hospodári. Vo výške 900 metrov nad morom spásajú tamojšie jalovičky oblasti, ktoré nie sú prístupné ani technike. Bez kravského pysku je takmer isté, že by sa tu čoskoro začali objavovať kriaky a neskôr ďalšie náletové dreviny.

AGRIA je významným spôsobom postavená na produkcii mlieka. Je preto prirodzené, že holštajnské plemeno si muselo urobiť cestu aj sem. Dnešný pohľad na túto malú fabriku na mlieko, ako sa mu občas hovorí, je na Liptove pozitívny. Napriek horším prírodným podmienkam a náročnosti na chov patria medzi najlepších chovateľov na Slovensku. Priemer na dojnicu a rok dosahuje 9-tisíc litrov mlieka. Ročná výroba celej spoločnosti atakuje sedem miliónov litrov.

Ďalšími komoditami na predaj sú už len repka a sladovnícky jačmeň. Ten sa tu udomácnil až v ostatných rokoch, keď klimatické zmeny dovolili vyrábať základnú zložku penivého moku aj priamo pod Tatrami.

Ostatné plodiny z lúk, pasienkov alebo ornej pôdy sú už priamo určené živočíšnej výrobe. Najväčšiu pozornosť venujú v podniku výrobe objemových krmovín. Ide o alchýmiu, ktorá sa síce neodvďačuje zlatom, ale dobrým zdravotným stavom zvierat a úžitkovosťou podloženou prijateľnými nákladmi. Kým žatva obilia prebieha raz ročne a so súčasnou technikou ju dokážu v Liptovskom Ondreji zvládnuť za pár dní, precízny zber a pozberová úprava krmovín je náročnejšia.

Tempo zberu udávajú najmä v jarných mesiacoch výdatné a časté zrážky. Aj z toho dôvodu je nevyhnutné dobré vybavenie žacími strojmi, obracačmi, riadkovačmi či rezačkami. V uplynulých rokoch preto putovali investície najmä do tejto techniky. Pribudla napríklad nová rezačka Claas alebo nákladný automobil AgroTatra-Phoenix. V ďalšom období budú pozornosť smerovať do modernizácie odchovne teliat alebo dojární.

Ján Paciga si praje, aby podnik, ktorý aj v čase útlmu poľnohospodárstva dokáže vytvoriť obživu pre stodvadsať rodín, bol aj naďalej prirodzenou voľbou najmladšej generácie.

„U nás musia nachádzať stroje, technológie, ale aj systémy riadenia, ktoré sa učia na stredných školách či univerzitách. Chceme byť tými, ktorí prinášajú mladým ľuďom perspektívu a nie lopotu na dvadsať hektárových parcelách, kde nevyužijú nič z toho, čo sa naučili na školách. Na takýchto hospodárstvach predsa nemôžu využiť nové technológie a stroje,“ hovorí Ján Paciga, predseda predstavenstva akciovej spoločnosti AGRIA