Zsolt Bindics pracoval do svojich dvadsiatich troch rokov v tlačiarni, kde zarábal 9-tisíc korún mesačne. Vtedy sa mu sen o vlastnom podnikaní zdal ako neuveriteľne vzdialený. Dnes je tento mladý poľnohospodár najväčším pestovateľom paradajok na Slovensku. Minuloročné tržby spoločnosti, ktorú vedie, presiahli 16 miliónov eur. Príbeh ako z rozprávky, ktorý by chceli napodobniť stovky mladých ľudí na Slovensku. Tých najvytrvalejších s láskou k pôde a zvieratám, už desať rokov spája Združenie mladých farmárov.

„Túžba po zmene je motivovaná buď veľkými cieľmi, alebo mizernou východiskovou situáciou. V našom prípade platila druhá možnosť. V roku 2007 sme videli, že v zahraničí vznikajú systémy na podporu začínajúcich farmárov a mladí ľudia spolu komunikujú. U nás sa nič také nedialo. Ak som sa zúčastnil stretnutí s poľnohospodármi napríklad v nitrianskom Agroinštitúte, tak som mal pocit, že tam ľudia prišli spáchať mentálnu samovraždu. Buď sa hovorilo o bezvýchodiskovej situácii rezortu, alebo o dotáciách. Nechcel som byť v prostredí, ktoré demotivuje,“ hovorí Zs. Bindics o začiatkoch vzniku Združenia mladých farmárov.

Pred desiatimi rokmi veľmi podobne hovoril o dôvodoch vzniku novej organizácie aj jej prvý predseda Bálint Pém.

„Myslím si, že mladší roľníci by sa mali stretávať oveľa častejšie a spolu by mali riešiť problémy, ktoré ich trápia. Chýbajú odborné fóra, ktoré by sa týkali mladých poľnohospodárov,“ povedal po prvom valnom zhromaždení, autorovi týchto riadkov, predseda novovzniknutej organizácie.

Desať rokov od vzniku združenia ešte prehĺbilo otázku priemerného veku v rezorte. Mladí ľudia, ktorí by do poľnohospodárstva vstúpili, neraz vidia perspektívu vo vlastnom gazdovaní. Niektorým pomáha dedovizeň, ďalší hľadajú základný výrobný prostriedok inými formami. Spoločne sa zhodujú, že to nie je jednoduché.

„Pôda je to najdôležitejšie, čo môžete mať. Autodopravca si v priebehu niekoľkých dní môže kúpiť auto a sústružník sústruh. Poľnohospodár ak aj má peniaze, často nemá čo kúpiť. Ceny pôdy sa pritom u nás pohybujú v mantineloch 200 až 350 tisíc českých korún za hektár. Už dnes farmár vie, že za jeho život sa mu investícia do pôdy nevráti,“ myslí si Petr Mahr, prezident Spoločnosti mladých agrárnikov v Českej republike.

Viacerí mladí hospodári sa na oslavách svojej organizácie zhodli, že ich perspektíva pri malých obhospodarovaných výmerách je v spracovaní suroviny. Podobne sa k tejto otázke stavia aj bývalý predseda Združenia Bálint Pém, ktorý spotrebiteľovi ponúka široký sortiment výrobkov z maku. Súčasný predseda Milan Jurky našiel perspektívu vo výrobe mlieka a spracovaní mliečnych výrobkov.

Obom pomohla inšpirácia v zahraničí. Bálint Pém našiel kontakty v Maďarsku a Milan Jurky prežil významnú časť života na farme v Írsku. 

„Považujem za veľmi dôležité, že Združenie mladých farmárov umožnilo mnohým mladým ľuďom cestovať po hospodárstvach v Európe,“ hovorí Zsolt Bindics.

Ďalším dôležitým počinom oslavujúceho združenia bolo, že aj Slovensko musí zo svojho Programu rozvoja vidieka podporovať mladých farmárov.

„Veľmi ma mrzí, keď sa v rámci Slovenska rozdeľujeme a vyhraňujme voči sebe. Predsedníctvo Združenia mladých farmárov bolo vždy zložené z hospodárov z juhu, zo severu, alebo tých čo chovali zvieratá, alebo len pestovali rastliny. Našimi členmi boli aj malí, alebo veľkí hospodári,“ vymenúva Bálint Pém.

Občas napätým vzťahom medzi mladými farmármi a tradičnými hospodármi sa vo svojom prihovore nevyhol ani Štefan Ryba, generálny riaditeľ Sekcie poľnohospodárstva na rezortnom ministerstve.

„Pre mňa je samospráva poľnohospodárov, vrátane Združenia mladých farmárov, kolektív, ktorý má záujem pomôcť. Je potrebné komunikovať so všetkými a hľadať riešenia, ktoré pre náš rezort prinesú pozitívny efekt,“ uviedol Š. Ryba.