Drobné bobuľové ovocie je v posledných rokoch v trende. Maliny, ríbezle, černice, čučoriedky či egreše boli kedysi bežnou súčasťou záhrad, no dnes sme odkázaní na ponuku v obchodnej sieti. Aj keď sa plochy na pestovanie čučoriedok postupne rozširujú, ponuka pestovateľov zo Slovenska stále nepokrýva rastúci záujem o drobné ovocie. Ján Balaščák z Vyšného Tvarožca v okrese Bardejov upozorňuje, že problémom je nedostatočná podpora štátu.

„Dotácie na pestovanie ovocia a zeleniny sa poskytujú na pestovanie bobuľovín s vysokou a veľmi vysokou prácnosťou. Sú tam však zaradené len egreše, maliny a ríbezle. Čučoriedky tam chýbajú,“ sťažuje sa pestovateľ z východu.

Vhodné podmienky na Šariši

Pestovaniu a predaju čučoriedok sa rodinná firma VIMMA venuje od roku 2010. Plantáž sa nachádza pri Bardejove, v oblasti, ktorá patrí k najčistejším na Slovensku. Prečo práve čučoriedky?

„Rozhodlo o tom podnebie, ktoré tomuto drobnému bobuľovému ovociu vyhovuje. U nás na hornom Šariši máme na pestovanie čučoriedok ideálne podmienky, je tu kyslejšia pôda s dostatkom humusu a dostatok vlahy. Naše čučoriedky sú posadené priamo v pôde, nepotrebovali sme žiadnu rašelinu, ani nič podobné,“ vysvetľuje Ján Balaščák.

V prípade potreby zavlažujú kríky kvapkovým systémom zavlažovania.

„Každých 30 centimetrov máme umiestnený kvapkač a keď treba, navozím vodu do nádrže a zavlažuje sa samospádom,“ približuje pestovateľ.

Súkromná komasácia

Sad vo Vyšnom Tvarožci sa rozkladá na výmere sedem hektárov. Asi 80 % pôdy je priamo v rodinnom vlastníctve. Ján Balaščák je na to hrdý a hovorí, že sa to podarilo vďaka súkromnej komasácii.

„Na Slovensku sa 20 rokov hovorí o sceľovaní pôdy, ale nič sa preto nerobí. Preto som sa dohodol s vlastníkmi, ktorí boli ochotní pôdu zameniť a vlastnými silami som si urobil komasáciu. Som im za to vďačný.“

Na čučoriedkovej farme pestujú desať odrôd, aby dokázali zabezpečiť kvalitnú ponuku počas celej sezóny. Nosné sú odrody Bluecorp, Spartan, Chandler, Liberty a Aurora. Sezóna sa začína v polovici júla a končí v polovici októbra.

„Ak je ideálne počasie,“ dodáva Ján Balaščák.

A hoci čučoriedkam dažde neškodia, ľadovec, ktorý sa stáva pravidelnou súčasťou letných búrok, to dokáže. Jeden menší mali vo Vyšnom Tvarožci aj pred mesiacom, čučoriedky sa však z toho dostali.

Na ceste za označením bio

Ročne vo Vyšnom Tvarožci pozbierajú priemerne dvadsať ton čučoriedok. Nespoliehajú sa na samozber, hoci príležitostne ho ponúkajú. Ako potvrdil majiteľ, drobné ovocie zbierajú hlavne brigádnici.

„Máme 40 študentov, ktorí čučoriedky pravidelne oberajú. Je to v lete, počas letných prázdnin a zatiaľ som nikdy nemal problém zohnať brigádnikov. Máme podpísané dohody o brigádnickej činnosti a našťastie stíhame všetko pozbierať,“ hovorí Balščák.

Až 80-percent úrody odchádza do ovocinárskeho družstva Bonum v Dunajskej Lužnej, kde je firma členom. Zvyšok drobného ovocia smeruje na lokálne trhy. Čučoriedková plantáž na hornom Šariši je aktuálne na ceste za označením bio produkt. Kríky nie sú ošetrované žiadnymi chemickými prostriedkami.

„Tento rok sme v konverzii. Ešte jeden rok a veríme, že sa to podarí,“ nádeja sa Ján Balaščák.

Chýba podpora

Pestovateľ bobuľového ovocia upozorňuje, že na Slovensku chýba podpora čučoriedok.

„Ak to zoberiem od predaja, tak čučoriedky majú 20-percentnú DPH. Potravina, ktorá je veľmi zdravá, má daň z pridanej hodnoty 20-percent. To je veľmi zle, pretože dvíha cenu v reťazcoch. Na druhej strane my, keď chceme čučoriedky predať, musíme cenu znižovať, inak nás okamžite nahradia lacné dodávky z Poľska. Priemerná celosezónna cena je 4 eurá. V čase, keď je pretlak čučoriedok, klesá aj na 3,20 eura. Ťažko konkurujeme, pretože čučoriedky neboli zahrnuté do dotácií, nezohľadňuje sa prácnosť. Na sedem hektárov pôdy dostanem ročne 7 400 eur a k tomu 115 eur na zelenú naftu. Nestačí to ani na to, keď idem kúpiť tú naftu na benzínku do Bardejova. Taká je u nás podpora,“ uzatvára Ján Balaščák.