Prepad cien surového kravského mlieka, spolu s obavou o budúcnosť v súvislosti s odstránením kvót a pretlakom produkcie na trhu Európskej únie v spojení s ruským embargom, priviedol prvovýrobcov a spracovateľov k spolupráci. Spoločnými silami bojujú o domáceho spotrebiteľa.

„Predajná cena surového kravského mlieka v súčasnosti nepokrýva realizačné náklady. Tento stav priviedol slovenských prvovýrobcov k neustálemu znižovaniu počtu dojníc a niektorí pristúpili aj k ukončeniu výroby mlieka. Za ostatných päť rokov skončilo s výrobou  približne dvesto chovov a v súčasnosti už nie je ani 600 podnikateľských subjektov, ktoré sa výrobou mlieka zaoberajú,“ povedal na dnešnej (štvrtok, 9.4.2015) tlačovej konferencii Alexander Pastorek, predseda Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka.

Na zložitú situáciu sa sťažujú aj spracovatelia, ktorí tvrdia, že rok 2014 bol pre nich mimoriadne ťažký. Za surovinu zaplatili najviac za posledných šesť rokov.

„V sumáre sme zaznamenali zvýšenie nákladov za nákup surového kravského mlieka o 15,4 milióna eur, oproti roku 2013. Vyššie náklady, ale neboli pokryté vyššími cenami,“ uviedol Stanislav Voskár, prezident Slovenského mliekarenského zväzu.

Pokles cien surového kravského mlieka bol zaznamenaný už počas minulého roku, keď ceny priebežne klesali. Dôvody je podľa Stanislava Voskára potrebné vidieť v naštartovaní produkcie viacerých európskych štátov, ktoré dlhodobo prekračovali mliečnu kvótu, ako aj v negatívnom stave, ktorý nastal v lete v súvislosti s dovozom potravín do Ruskej federácie.

„Tento stav pociťujú aj mliekarne, veď pri bežnom 3,5 percentnom mlieku sme zaznamenali medziročný pokles nákupných cien zo strany obchodu o 11 centov za liter,“ hovorí Stanislav Voskár.

Mlieko je podľa neho komoditou, ktorej cenovú úroveň veľmi pozorne vníma aj spotrebiteľ a preto obchodné reťazce často lákajú zákazníka aj cez akciové ceny. Tie v aktuálnom období neraz podliezli hranicu 40 centov za liter.

„Holandsko, Belgicko a Dánsko sa na odstránenie mliečnych kvót veľmi dobre pripravovali a to zvýšenou výrobou mlieka. Na Slovensku sme stagnovali a to z viacerých hľadísk. Vyššie náklady na výrobu, ako realizačná cena, zabraňovali výraznejším investíciám do chovov a nedostatočné sú aj podpory, ktoré vyrovnávajú náklady na liter mlieka. Tieto faktory spôsobili stagnáciu slovenskej produkcie,“ uviedol Milan Halmeš, predseda PD Žemberovce.

Nižšie nákupné ceny surového kravského mlieka oproti európskemu priemeru sú dlhodobým problémom slovenskej prvovýroby, na ktorý každoročne upozorňuje aj Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka. Spracovatelia argumentujú cenovým tlakom obchodných reťazcov.

„Apelujeme na slovenského spotrebiteľa, aby vnímal nie len cenu výrobku, ale aj jeho značku. Kúpa slovenského výrobku má priamy dopad na vidiek,“ povedal Alexander Pastorek.

Za často drahšími slovenskými výrobkami sú podľa Stanislava Voskára aj vysoké rezervy vo využití výrobných kapacít slovenských mliekarní. 

„Ako sme aj prezentovali, vieme spracovať rozhodne viacej mlieka, ako v súčasnosti. Keby sa tak stalo, logický efekt by bol ten, že štruktúra nákladov na výrobu by bola úplne inde a naša konkurencieschopnosť vyššia,“ uviedol pre poľnoinfo.sk Stanislav Voskár.