Bálinta Péma, ako aktívneho zástancu práv mladých a zväčša aj menších farmárov vníma väčšina poľnohospodárskej verejnosti. V roku 2007 založili Združenie mladých farmárov a odvtedy mobilizuje roľníkov s cieľom omladiť odvetvie. Neustály informačný servis, poradenstvo a ďalšie aktivity sú výsledkom dobrého fungovania organizácie.

Ako sa mu ale darí na vlastnom podniku? Hospodár z najjužnejšej obce na Slovensku – Patince, neustále hľadá možnosti, ako postaviť ekonomiku svojho hospodárenia na zdravých základoch.  Prvé kroky v svojej roľníckej histórii začal písať už ako sedemnásťročný. Bolo to prirodzené, keďže vyrastal v prostredí najjužnejších oblastí Slovenska, ktoré boli posiate fóliovníkmi.

„Moji rodičia ako pedagógovia mali cez prázdniny voľno a preto pestovali zeleninu. V Nesvadoch, Marcelovej, Imeli, ale aj v Patinciach boli výkupy, kde bolo možné odpredať prebytky drobných pestovateľov. Systém bol dobre organizovaný a aj preto moje prvé rozhodnutia pri podnikaní na pôde išli smerom k špeciálnej rastlinnej výrobe,“ hovorí Bálint Pém.

Dnes hospodári na takmer päťsto hektároch poľnohospodárskej pôdy a ako hovorí, od zeleniny musel neskôr upustiť.

„Neustále investície, vysoké náklady a najmä nemožnosť ovplyvniť tržby, keďže sme boli odkázaní na milosť veľkoobchodníkov so zeleninou ma postavili pred otázku, ako ďalej. Pravdepodobne, ak by v tom období existovali už investičné podpory z Európskej únie, išiel by som cestou špecializácie produkcie na určité druhy zeleniny. Takto som sa rozhodol začať pestovať veľkotonážne plodiny,“ spomína Bálint Pém.

Od špecializovaných plodín, alebo minimálne tých netradičných ale úplne neubzikol. Postupne sa k nim vracia a dnes zo stodvadsiatich hektárov kukurice pestuje dve tretiny určené pre potravinárske prevádzky v Taliansku. Na Slovensko sa aj ním dopestovaná kukurica vracia v podobe raňajkových cereálií – cornflakesov.  Z osív produkuje semeno bielej reďkvy, ktoré exportuje na maďarský trh. Na výmere osemdesiat hektárov si našiel svoje miesto aj hrach siaty. V ostatnom období so záujmom realizuje aj svoj makový sen. Rôzne odrody drobných modrých a v tomto období už aj bielych zrniečok zaplavili pozemky najmä oproti hospodárskemu dvoru. Celkovo mak pestuje na osemdesiatich hektároch pôdy.

V prednej časti areálu Bálintova manželka Janka predáva trvalky pre tých, ktorí našli obľubu v okrasnej záhrade.  V zadnej časti sú výrobné priestory a sklady.

„Dnes sú už tieto priestory na hrane a malo by prísť ďalšie rozšírenie,“ sníva Bálint Pém a poukazuje najmä na možnú finalizáciu pestovania maku. Ako spracovateľ, alebo ešte lepšie aj predajca, by si vedel vo výraznejšom rozsahu siahnuť na maržu.

Bálint Pém vo svojom podnikaní ale pozerá aj na nákladovú zložku hospodárenia napríklad cez vykurovanie objektov hospodárskeho dvora pomocou biomasy, šetrným obhospodarovaním pôdy, alebo nákupom modernej traktorovej techniky značky Fendt.

Do budúcnosti má záujem posilniť svoje hospodárenie stabilizáciou úrod a primeraným finančným zhodnotením produkcie. Neustále sleduje nie len domáce, ale aj zahraničné informačné webové stránky a hľadá cesty k tomu, ako to dosiahnuť.