Potraviny, ktoré obchodné reťazce predávajú Slovákom, sú menej kvalitné než tie v Rakúsku. Potvrdil to prieskum denníka Hospodárske noviny, ktorý sa opieral o nákupy lacných produktov v bratislavskej i rakúskej Bille a Lidli.

„Zistili sme, že väčšina výrobkov spoza hraníc má kvalitnejšie zloženie. Napríklad pri mäsových výrobkoch sú rozdiely zarážajúce. A to najmä v Bille,“ konštatujú HN.

Reťazce slová o slovenskom „druhoradom trhu“ odmietajú, spotrebitelia i minister pôdohospodárstva však bijú na poplach.

„Pomôže najmä verejný tlak ľudí,“ tvrdí minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Zsolt Simon.

Napríklad rakúska šunka stojí toľko, čo slovenská, avšak obsahuje 91 % mäsa. Slovenská verzia má 70 % mäsového podielu a o polovicu menej výživovo hodnotných bielkovín.

„Ponuka tovaru je v jednotlivých krajinách prispôsobená charakteru dopytu a kúpnej sile obyvateľstva,“ vysvetľuje Jiří Králíček z vedenia slovenskej Billy. Rozdiel v tomto prípade bol však len jeden eurocent.

Rozdiely sú aj v ďalších výrobkoch. Keksy Clever z Rakúska majú zas viac náplne a niekoľkonásobne viac kakaa. Obalom sa pritom takmer nelíšia od slovenských a dokonca sú o čosi lacnejšie.

Sklamaním zo siete Lidl bol lacný kečup. Rakúšania si priplatia 10 eurocentov, ale dostanú kečup so 70 % paradajok, Slováci, hoci formálne pod inou značkou, dostanú len necelých 20 % paradajkového obsahu.

Aby bolo porovnanie výrobkov relevantné, HN sa rozhodli „posvietiť si“ na najlacnejšie produkty vlastných značiek Billy a Lidla – teda dvoch sietí, ktoré pôsobia v Rakúsku aj v SR. Z 12 sledovaných produktov mala väčšina lepšie zloženie v Rakúsku. Len 4 boli identické.

O tom, že do východoeurópskych košíkov putujú druhoradé tovary, sa šepká už dlho. Pripojil sa aj minister pôdohospodárstva Simon.

„V žiadnom prípade nepovažujeme slovenský trh za druhoradý,“ presviedča hovorkyňa Lidla Lucie Borovičková.

Argumentuje aj tým, že privátne značky sú „z povahy svojho poslania lacnejšie“. Minister vidí za súčasným stavom privysoké marže reťazcov na Slovensku. Sľubuje „vyvíjanie tlaku na reťazce“ a nové opatrenia, napríklad ohlasovaciu povinnosť pri dovoze potravín.