České poľnohospodárstvo dosiahlo v roku 2014 zisk 840 miliónov eur a slovenská prvovýroba prehĺbila stratu z roku 2013. Záporný hospodársky výsledok nášho rezortu vo výške 6 miliónov eur je dlhodobou chybou riadenia nášho poľnohospodárstva a výsledkom nás samotných.

V novembri minulého roka si poľnohospodári v Národnej rade od rezortného šéfa vypočuli, že „poľnohospodárstvo naberá na význame po tých chudobných rokoch, kedy bolo posudzované skôr ako príťaž. Chvalabohu tento názor sa zmenil a vy ste svedkami, že poľnohospodárstvo má na Slovensku význam a opodstatnenie. Našťastie ste vydržali ťažké obdobie, ktoré tu bolo.“

Priaznivé pocity ministra Jahnátka žiaľ sfúkli aktuálne štatistiky. Tá o prepade zahraničného obchodu s agrárnymi komoditami, keď sme v minulom roku za 1,038 miliardy eur doviezli viac potravín, ako vyviezli, bola okamžite spochybnená. Pokles pasívnej zahranično-obchodnej bilancie z minulých rokoch a jej aktuálny nárast o neuveriteľných 350 miliónov eur mali spôsobiť fingované vývozy kvôli nadmerným odpočtom DPH. Viac ako miliardové saldo z roku 2014 vraj odráža aktuálny stav. Mimochodom, pri prepočte na obyvateľa sme každý z nás v roku 2014 poslali zahraničným producentom a spracovateľom potravín v priemere 192 eur. Možno by to nebol až taký bezbrehý luxus, keby sme nemali siedmu najvyššiu nezamestnanosť v Únii.

Pri pohľade na hospodársky výsledok rezortu zisťujeme, že ťažkým priemyslom nášho poľnohospodárstva už nie je len chov mliekového hovädzieho dobytka, ale aj veľkotonážna rastlinná výroba. Ako inak si vysvetliť, že v krajine kde podiel rastlinnej výroby na hrubej poľnohospodárskej produkcii prevalcoval živočíšnu výrobu, dokážeme rezort utopiť v červených číslach.

Zaujímavosťou je, že za riekou Moravou od vstupu do Európskej únie zvýšili produkciu mlieka a zaznamenali minimálny pokles počtu kráv. V roku 2014 dosiahla výroba mlieka v Českej republike 2,86 miliardy litrov mlieka, čo bolo o 240 miliónov viac, ako v roku 2004. Na Slovensku za obdobie rokov 2004 až 2013 poklesla produkcia o 14 percent!

Podľa týchto informácií naozaj nie je jasné, čo zadupalo celú poľnohospodársku prvovýrobu do hanebnej straty. Bola to hra čísel a správne upratanie v nákladových a výnosových položkách? Prehnala sa slovenskými lánmi zničujúca smršť, ktorú naši susedia nezaznamenali? Speňažujú obilniny, ale aj ostatné komodity na iných trhoch a za „iné“ svetové ceny ako my? Nebodaj majú skryté podpory, bez ktorých by sa prepadli do straty?

Navrhujem, aby sme sa viac nezamýšľali nad našimi „úspechmi“ na agrárnom poli. Zostaňme aj naďalej spokojní a tešme sa napríklad z nádherne sfarbených polí repky. Navagónovať našu nespracovanú produkciu do zahraničia a buchnúť do stola pri rečiach o nespravodlivom spoločnom trhu Európskej únie a svetových cenách.