Nielen na tohtoročnom medzinárodnom veľtrhu Agrosalón zástupcovia odbornej verejnosti najmä z radov profesijných organizácií veľa diskutovali o téme prilákania mladých ľudí do oblasti prvovýroby. Moderné stroje, nové, počítačom riadené technológie zmenili aj prácu v prvovýrobe, a tak aj traktorista má dnes celkom iné pracovné podmienky v porovnaní s obrázkami spred desiatok rokov.

„Učňovské školstvo na Slovensku bolo veľmi dobre vybudované, keď existovalo približne šesťdesiat odborných škôl. V súčasnosti ich úlohu prebrali združené stredné školy, ktorých odbory sa dotýkajú poľnohospodárstva len okrajovo. Ak by aj mládež mala záujem vzdelávať sa v tejto oblasti, školy nemajú také vybavenie, ktoré by zodpovedalo potrebám dneška. Študentom je potrebné ukázať najnovšie počítačmi riadené stroje, aby si uvedomili, aké sú súčasné pracovné podmienky. Veď kabína traktora, kombajnu alebo rezačky je zariadená tak komfortne, že je určite príjemnejšie pracovať tu, ako niekde v hale pri páse,“ myslí si prezident Združenia výrobcov a predajcov poľnohospodárskej techniky Agrion Ján Jech.

Práve toto združenie sa snaží prijímať žiakov na zaškolenie a  prax.

„Robíme rôzne propagačné podujatia, kde sa študenti stretnú s modernými strojmi a technológiami. Mimo hlavných prác na poli chceme odborným školám poskytnúť modernú techniku. Môžu sa učiť tieto systémy ovládať. Najdôležitejšie je ale vytvoriť model spolupráce organizácií, ktoré môžu na tomto rozvoji participovať,“ hovorí Ján Jech.

Podľa odborníkov je to akýsi bludný kruh. Agropotravinársky rezort je málo propagovaný a stále nie natoľko atraktívny. Stredné školy na základe záujmu o štúdium formujú svoje zameranie, čo ide neraz na úkor typicky poľnohospodárskych odborov. A tak sa strácajú odborníci v oblasti rastlinnej a živočíšnej výroby.

„Štatistiky uvádzajú, že vekový priemer v rezorte je nad päťdesiat rokov, čo je alarmujúce. Je najvyšší čas, aby sa všetci aktéri, čo majú v rukách systém vzdelávania aktivizovali. Musíme vytvoriť komplexný systém, ktorý by presne koordinoval aktivity jednotlivých inštitúcií,“ hovorí riaditeľka štátneho podniku Agroinštitút Nitra Mária Debrecéniová a dopĺňa, že podobná situácia so záujmom študentov o poľnohospodárske školstvo je aj v okolitých štátoch.

„Asi len v Poľsku je situácia mierne iná, kde prevláda tradícia rodinných fariem a tak vzťah k pôde prechádza medzi generáciami. U nás došlo k prerušeniu tohto vzťahu a preto mladá generácia začala študovať odbory s vyššou atraktivitou. Návrh novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky predpokladá vytvorenie stimulov pre mladých farmárov, čím by sa mohol vekový priemer v rezorte znížiť. Pre celkové skvalitnenie poľnohospodárskeho školstva je ale potrebná súčinnosť všetkých aktérov systému vzdelávania. To znamená štát, občan, vzdelávacie inštitúcie, poradenské centrá a zamestnávatelia,“ povedala Mária Debrecéniová.

Nemožno však hovoriť len o negatívach, stačí sa pozrieť na pomaly sa rozrastajúce aktivity Združenia mladých farmárov alebo úspešných podnikov, ktoré komunikujú priamo so školami. Jednou z takýchto firiem je Poľnohospodárske podielnické družstvo Prašice-Jacovce v okrese Topoľčany.

„S mladými ľuďmi treba robiť hneď ako prejavia záujem. V priebehu roka ich berieme na prax nielen zo strednej školy, ale aj z univerzity. Za posledných desať rokov sme prijali asi desať mladých ľudí, z tohto niekoľko absolventov z vysokej školy. Do strojníckych služieb nám pribudlo sedem pracovníkov,“ vyratúva predseda družstva Jozef Urminský a pripomína, že veľmi významná je finančná motivácia.

„Podnik funguje podľa prísnej zásluhovosti. Ak chce zamestnanec dobre zarobiť, musí podať vyšší výkon,“ hovorí Jozef Urminský.