Na vyhlásenie investičných výziev čakali poľnohospodári aj potravinári na Slovensku pomerne dlho. Prvý agrominister aktuálnej vlády ju chcel vyhlásiť ešte na jar v roku 2021. Termín nestihol a po výmene šéfa rezortu sa vyhlásenie výziev odsúvalo ďalej. Agrosektor sa ich dočkal až v tomto roku – potravinári predkladali svoje žiadosti do konca apríla, poľnohospodári mali čas do konca júna.

Projekty mali mnohí pripravené už skôr. Zatiaľ čo sa výzva odsúvala, ceny rástli. Inflácia v mnohých sektoroch presiahla desaťpercentnú hranicu a zdražovanie neobišlo ani stavebné materiály či potravinárske a poľnohospodárske technológie a techniku.

Zohľadnenie nie je možné

„Žiadatelia si pri predkladaní žiadosti o nenávratný finančný príspevok žiadajú o istú výšku NFP. Presná suma, ktorá môže byť rovná alebo nižšia než suma, o ktorú žiadateľ požiada, je uvedená v rozhodnutí o schválení nenávratného finančného príspevku a v zmluve. Pre žiadateľov je výška nenávratného finančného príspevku záväzná. Ide o maximálnu výšku, ktorú môže Pôdohospodárska platobná agentúra žiadateľovi poskytnúť,“ uviedlo pre poľnoinfo.sk tlačové oddelenie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.

Zo stanoviska vyplýva, že mieru inflácie PPA pri vyplácaní peňazí úspešným žiadateľom nezohľadní.

„Doplatenie rozdielu a ani korektívna platba nie je možná,“ potvrdil rezort.

A čo katalóg?

V prípade výzve určenej pre poľnohospodárov štát vytvoril aj spomínaný katalóg, v ktorom stanovil maximálne ceny niektorých, podľa rezortu poľnohospodármi najviac vyhľadávaných materiálov, techniky a technológií. Najskôr bol zameraný na živočíšnu výrobu, neskôr ho rezort aktualizoval a doplnil aj pre potreby rastlinnej výroby. Práve príprava katalógu vyhlásenie samotnej výzvy odďaľovala. Jeho cieľom bolo najmä zjednodušenie celého administratívneho procesu, predovšetkým vo vzťahu k verejným obstarávaniam, ktoré neraz realizáciu projektov predlžujú. Navyše, bol aj reakciou na problémy, ktoré sa v minulosti pri investičných projektoch objavili vo vzťahu k nadhodnoteným cenám materiálov a techniky, ktoré žiadatelia aj za európske peniaze obstarávali.

„Katalóg cien zohľadňoval cenové hladiny pri tvorbe a práve minimalizovanie, resp. odstránenie administratívnych prekážok a s tým spojených nákladov, cielilo na poskytnutie potrebnej pomoci prijímateľom. Už v čase vyhlasovania výzvy a v časovom horizonte predkladania projektov bolo komunikované, že ceny v katalógu sú stabilné a nebudú menené v neskoršom čase. Práve zefektívnenie procesov na úrovni PPA by malo docieliť, aby bolo vydávanie rozhodnutí realizované ešte v roku 2022 a následne v roku 2023,“ vysvetlilo tlačové oddelenie MPRV SR.

Vytvorenie katalógu a odstránenie administratívnej záťaže tak podľa rezortu malo vybalansovať rozdiel, ktorý inflácia spôsobila.

„Zároveň je potrebné podotknúť, že oprávnenosť výdavkov začala deň po predložení žiadosti o nenávratný finančný príspevok poskytovateľovi. To znamená, že žiadatelia mali možnosť zabezpečiť si nevyhnutnú techniku už po podaní žiadosti,“ dodal rezort.

Neistota

Aj vzhľadom na vysoký investičný dlh v slovenskom agropotravinárstve a očakávaný veľký záujem o peniaze z investičnej výzvy mnohé podniky istotu zisku európskych peňazí v uplynulých mesiacoch nemali. Pustiť sa do projektov hneď po podaní žiadosti bez istoty schválenia žiadosti tak bolo pre viacerých riskantné. Na vyhodnotenie výziev pritom drvivá väčšina žiadateľov z radov potravinárov a najmä poľnohospodárov stále čaká a istý čas ešte bude.

„Ceny išli skokovito hore a odrazí sa to aj na samotných projektoch, ktoré si už výrobcovia potravín pre účely tejto výzvy vypracovali. Výzva 4.2 je na stole už takmer rok, takže pri súčasnej situácii s infláciou a dopadmi energetickej krízy je pochopiteľné, že pôvodné sumy materiálov nekopírujú súčasný stav,“ zdôraznila pre poľnoinfo.sk hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jana Holéciová.

Lepšie na tom nie sú ani poľnohospodári.

„Poľnohospodári vnímajú vývoj cien citlivo, ale oceňujú fakt, že sa dostanú k finančným prostriedkom,“ dodala Holéciová.

Obavy?

V súvislosti s vysokým záujmom o peniaze a množstvom predložených projektov sa mnohí žiadatelia obávali, či sa im peniaze podarí získať. Rezort nakoniec investičnú výzvu pre potravinárov navýšil o 70 miliónov eur, pre poľnohospodárov otvoril novú výzvu s objemom 50 miliónov eur.

„Dlhodobo evidujeme, že sa plánovalo s investičnými podporami do poľnohospodárstva v rámci opatrenia 4.1. v celkovej sume 160 miliónov eur. Do 30. júna 2022 sa predkladali žiadosti o podporu na investície v poľnohospodárstve v rámci prvej výzvy v objeme 110 miliónov eur, a teraz je druhá výzva na zvyšných 50 miliónov eur. Máme však informácie, že v rámci prvej výzvy sa predložilo vyše 1900 žiadostí s celkovým objemom 400 miliónov eur, čo vysoko prevyšuje celkový alokovaný objem dostupnej podpory,“ skonštatovala výkonná riaditeľka Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka Margita Štefániková.

Napriek tomu navýšenie zdrojov poľnohospodári aj potravinári vítajú, aj keď je zrejmé, že dopyt po peniazoch to neuspokojí. Na stole je však aj otázka, ako sa podniky postavia práve k zdražovaniu, ktoré budú musieť v prípade realizácie projektov zafinancovať z vlastných zdrojov.

„Je ťažké sa k tomu presne vyjadriť, pretože je otázne, aká bude situácia, keď sa budú projekty realizovať, či príde k schváleniu štátneho rozpočtu, zastropovaniu cien energií a veľa bude závisieť od toho, aké budú vtedy náklady a aké budú odbytové ceny. Ak napríklad príde k zvýšeniu odbytových cien tak, aby pokrývali náklady u potravinárov, tak si myslím, že veľkú časť projektov bude možné realizovať. Zároveň je však možné, že niektoré firmy budú mať finančné problémy, a pre tie to bude náročné, niektoré budú musieť od zmlúv odstúpiť,“ vyjadril sa Daniel Molnár, predseda Únie potravinárov Slovenska a predseda Únie hydinárov Slovenska.

Mnohé podniky si na dofinancovanie projektov budú musieť požičať od bánk a tým musia garantovať aj návratnosť investície.

„V čase inflácie je pritom pochopiteľné, že potravinári budú veľmi zvažovať, na čo sa budú ich projekty zameriavať. Predpokladáme, že veľký záujem bude o znižovanie energetickej náročnosti výroby potravín. Nebudeme prekvapení, ak sa potravinári budú rozhodovať aj podľa samotnej kúpyschopnosti obyvateľov, pretože investovať do niečoho, o čo spotrebitelia pre vysoké ceny prestávajú mať záujem, sa z dlhodobého hľadiska neoplatí,“ dodala za SPPK Jana Holéciová.

Nový katalóg

Zatiaľ čo v prípade potravinárov sa inflácia nezohľadní vôbec, pri poľnohospodároch predsa len áno – hoci len čiastočne. Žiadatelia, ktorí projekty podávali do konca júna, ich budú mať financované podľa pôvodného katalógu. V prípade novovyhlásenej výzvy sa pôjde už podľa novších cien.

„Tu budú aktualizované ceny za jednotlivé položky k dátumu 30.06.2022, čo je posledný uzatvorený kvartál, ku ktorému boli dostupné všetky štatistické údaje na prepočet sadzieb v čase prípravy kritérií výzvy. Čo sa týka inflácie a jej zrkadlenia sa do cien uvedených v katalógu, tu je badať dva trendy – v niektorých prípadoch je samozrejme evidentný nárast ceny, ale sú prípady, predovšetkým pri cenách niektorých stavebných materiálov, kedy bol zaznamenaný pokles, resp. zníženie cien v časovom horizonte apríl – jún 2022,“ dodal rezort pôdohospodárstva.

Koľko projektov a za aké peniaze sa dostane do praxe, ukážu až najbližšie mesiace. Výzva pre potravinárov by mala byť definitívne vyhodnotená na konci februára, niektorí žiadatelia rozhodnutia už postupne dostávajú. Výzvu pre poľnohospodárov mal rezort začať vyhodnocovať počas novembra. Nová poľnohospodárska investičná výzva bude otvorená do 2. januára nového roka, vyhodnotenie tak možno očakávať asi v polovici roka.