Horúce počasie má vplyv aj na produkciu mlieka. Tá u prvovýrobcov klesá každoročne. V čase vysokých teplôt, aké zažívame v uplynulých dňoch, sa ale produkcia prepadá ešte viac. Horúčavy pritom podľa meteorológov nemajú výraznejšie ustúpiť ani v najbližších dňoch.

„Pokiaľ je vonku 30-35 stupňov, v maštali sú podobné teploty, šplhajúce sa k 28-29 stupňov a pre zvieratá je to stresujúce. To spôsobuje znížený príjem krmiva a vody, a to sa potom prejavuje v zníženej produkcii mlieka. Dojivosť ale samozrejme závisí aj od ustajňovacích priestorov, od ventilácií, od systému kŕmenia, ale prepad zvyčajne dosahuje od 15 až do 30 percent dennej produkcie,“ uviedol Milan Halmeš z PD Žemberovce, ktorý je zároveň podpredsedom Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka.

Chovatelia dojníc proti horúčavám bojujú každoročne a opatrenia na zamedzenie tepelného stresu prijíma čoraz viac subjektov. V Oponiciach na Vysokoškolskom poľnohospodárskom podniku SPU ich zaviedli ešte takmer pred desiatimi rokmi, pri rekonštrukcii tamojšej maštale. Podnik chová asi 350 kráv.

„Hovädzí dobytok je prežúvavec a jeho metabolické pochody sa vyrovnajú bioplynovej stanici, takže toho prebytočného tepla pri prežúvaní je veľa a dojnica ho potrebuje odbúravať. Keďže máme systémy ktorými vieme napomôcť dojniciam, používame ich teraz v plnej prevádzke. Sú to napríklad sprchy, ktorými zvlhčujeme vzduch a povrch tela dojníc. Tak dochádza k odparovaniu prebytočného tepla. Tiež používame ventilátory, ktoré na ležiskové boxy neustále fúkajú vzduch,“ uviedol Patrik Piterka, vedúci živočíšnej výroby.

Podnik straty na produkcii zaznamenáva aj napriek opatreniam, sú však menšie ako v minulosti.

„Určite máme mlieka aj tak menej, ale vďaka týmto systémom, pokles nie je taký výrazný ako bol pred ich zavedením. Strata dosahuje asi 4 litre na dojnicu, predtým to bolo aj 6-7 litrov,“ dodal Piterka.

Maštale nie je možné klimatizovať, jednak pre vysoké finančné náklady, ale znamenalo by to aj ďalšie problémy pre zvieratá. Dostatočný prístup čerstvého vzduchu i čistej a čerstvej vody je preto pre chovateľov dojníc v tomto období základom.

„Dôležité je, aby sa zvieratá nezhlukovali v skupinách, pretože vtedy sa produkuje veľké teplo do okolia a tým sa zhoršuje prostredie, kde sú zvieratá ustajnené. Pre zviera je takéto zhlukovanie prirodzené, jednak sa tým bráni, keď je v strese, ale zároveň prostredie zhoršuje,“ upozornil Milan Halmeš.

Aktuálna znížená produkcia mlieka spôsobuje chovateľom aj finančné straty, je však len jednou stranou problému. 

„Ďalšia strata je aj v tom, že zvieratá málo priberajú, majú nižší príjem krmiva, čo má vplyv aj na kondíciu a v neposlednom rade aj to, že sa zvieratá ťažšie otelia. V týchto teplotách sú zabrezávky o polovicu nižšie ako pri normálnych teplotách a to máme ďalšiu stratu, ktorá má vplyv na zníženie produkcie mlieka. To sa ale ukáže až o niekoľko mesiacov“ dodal Halmeš.

V rámci prevencie tepelného stresu pre dojnice je vhodné tiež výraznejšie prikrmovanie vo večerných hodinách, kedy sa teplota vzduchu znižuje. To spravidla znamená aj lepší a výraznejší príjem krmiva zo strany dojníc.