Minulotýždňové počasie žatve na Slovensku prialo a nás preto znova zaujímalo, ako pokročil zber hustosiatych obilnín a repky. Nemenej podstatný je vývoj cien poľnohospodárskych komodít, ale aj faktory, ktoré ho môžu do budúcnosti ovplyvniť. Oslovili sme preto Štefana Adama z Odboru poľnohospodárstva a služieb Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Môžeme hovoriť o pomalom ukončení žatevných prác na Slovensku?

Koniec žatvy hlási štrnásť regiónov Slovenska, ostatné sú tesne pred ukončením zberových prác. Zostávajú komodity, ktoré sa pestujú na menších výmerách, ako napríklad ovos, tritikale, pohánka, proso ale i cirok. Severnejšie regióny práve v týchto dňoch začínajú žať repku. V číselnom vyjadrení ale môžeme povedať, že pri repke nám zostáva zožať len niečo menej ako osem percent výmery. Pri pšenici hovoríme o niečo viac ako desiatich percentách a pri jačmeni je to približne štrnásť percent plôch.

Pri takomto priebehu žatvy už naozaj môžeme hovoriť o objektívnosti údajov. Aké sú teda posledné informácie o priemerných úrodách?

Priemerná úroda repky je 2,37 tony, čo je v porovnaní s minulým rokom približne o štvrť tony z hektára menej. Pri jačmeni je výpadok úrod oproti minulému roku na úrovni približne 0,8 tony z hektára. Priemerná úroda je 3,39 tony z hektára. Výpadky pri úrodách pšenice sú ešte výraznejšie. Približne 0,82 tony z hektára a priemerný výnos len veľmi mierne prekračuje štyri tony.

Oveľa väčšie výpadky sú pravdepodobne na tohtoročných cenách komodít?

Ceny na chicagskej burze rastú pomaly aj preto, lebo USDA /Ministerstvo pôdohospodárstva Spojených štátov amerických/ vo svojej správe očakáva vysokú úrodu pšenice vo svete. Približne na úrovni 657 miliónov ton. Napriek tomu sa ale očakáva, že dopyt po pšenici s potravinárskymi parametrami bude vyšší, ako ponuka. Preto by som poľnohospodárom, ktorí majú skladovacie kapacity odporučil, aby s predajom počkali, kým dopyt po vysokokvalitnej pšenici vzrastie. Zároveň v krátkom čase nepredpokladám mimoriadne zhodnocovanie kŕmnej pšenice, nakoľko jej bude dostatok.

Mnohí poľnohospodári sú ale v zložitej finančnej situácii a nemajú priestor vyčkávať na lepšiu cenu. Ako pomôcť týmto?

Odporúčam im, aby v maximálnej možnej miere využili exportné možnosti. Cena napr. v nemeckom Hamburgu presahuje 137 eur za tonu potravinárskej pšenice a nákupné ceny potravinárskej pšenice v Rakúsku sú približne o 30 eur za tonu vyššie, ako u nás. Nezriedka dosahujú až 143 eur. Obávam sa, že súčasný vývoj cien a speňažovanie úrody sa prejavia na zakladaní novej úrody, keď poľnohospodári obmedzia investície do pôdy.

A čo kŕmna pšenica? Tá by síce mala slúžiť ako medziprodukt, ale v zdecimovanej živočíšnej výrobe to pravdepodobne nebude také ľahké.

Obchodníci majú o túto komoditu väčší záujem ako o potravinársku pšenicu. Cena sa ale pohybuje len niekde na úrovni 80 eur za tonu. Existuje tu riziko, že sa táto pšenica dostane k spracovateľom. Pritom kvalita tohtoročnej úrody potravinárskej pšenice je podstatne lepšia v porovnaní s uplynulým rokom, čo potvrdili aj niektoré mlyny.

Ďakujem za aktuálne informácie. Kompletný pohľad na žatvu prinesieme v poslednom zo série rozhovorov po sumarizácii žatevných výsledkov.