Rozdiel v postavení slovenského a holandského mliečneho odvetvia veľmi dobre dokladuje napríklad počet odbytových organizácií mlieka. Na Slovensku pri výrobe necelých 800 miliónov kilogramov mlieka funguje 46 nákupcov a v Holandsku pri produkcii 12 miliárd kilogramov pokrýva 98 percent trhu trinásť nákupcov suroviny.

Samozrejme, tento fakt sa pretavuje do nákupných cien surového kravského mlieka, riešenia odbytu, nákladovej zložky nášho mliečneho odvetvia a celkovej nálady v odvetví.

 „Priemerná holandská farma hospodári na výmere päťdesiatich dvoch hektárov poľnohospodárskej pôdy, pričom počet kráv dosahuj 95,“ uviedol počas diskusného stola v Bratislave Kees Romijin, predseda mliekarenskej sekcie Holandského zväzu farmárov.

Diskusný stôl organizovalo v závere minulého týždňa Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka v spolupráci s holandským veľvyslanectvom, za účasti poľnohospodárskych odborníkov z oboch krajín. Prezentácia problematiky poukázala, že vzdialenosť niektorých problémov mliečneho sektora u nás a v Holandsku je enormná.

 „Priemerná nákupná cena surového kravského mlieka dosiahla na Slovensku v septembri 32,5 centa za kilogram, priemer Európskej únie je o štyri centy vyšší a ceny v Holandsku dosahovali dokonca 38 centov za liter suroviny,“ ozrejmila situáciu v speňažovaní produkcie Margita Štefániková, riaditeľka Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka.

Kees Romijin vidí za vyššími nákupnými cenami v Holandsku najmä tri faktory. Dlhodobý marketing holandských produktov, vysokú pridanú hodnotu mliečnej produkcie a združovanie farmárov.

„U nás máme dlhú históriu fungovania odbytových organizácií. Keď počúvam našich slovenských kolegov, mám pocit, že hlavný rozdiel je v tom, že holandský farmár má veľkú dôveru k družstvu. Väčšina z nich je hrdá, že je členom takejto organizácie. Považuje ju akoby za súčasť vlastnej farmy,“ uviedol K. Romijin.

Významnejší prienik v diskusii ponúkol celosvetový rast produkcie mlieka a odstránenie mliečnych kvót na európskom trhu, ktoré sa stane realitou už v budúcom roku.

Kees Romijin počas slovensko-holandskej diskusie

„Celosvetovo od roku 2001 do roku 2011 vzrástla produkcia mlieka o 2,2 percenta. V dôsledku výborných výkupných cien za ostatných 18 mesiacov vzrástla produkcia mlieka medzi rokmi 2012 a 2013 o ďalších 2,2 percenta. Mali sme výborný rok, čoho výsledkom je, že dnes je v celej Európe prebytok mlieka. Jednou z výhod odbytovej organizácie Friesland – Campina, ktorá obchoduje 75 percent holandského mlieka je, že má vybudovanú exportnú pozíciu aj v iných štátoch. Najvýznamnejší svetový nárast spotreby pritom zaznamenávame práve mimo Európskej únie a to v Ázii a v Afrike,“ hovorí K. Romijin.

Dôležitosť exportu je podľa zástupcu Holandského zväzu farmárov dôležitá aj z pohľadu prípravy na zrušenie mliečnych kvót. Holandsko už teraz prekračuje mliečnu kvótu o 4 až 5 percent. V minulom roku dokonca vzrástla ich výroba mlieka o tretinu slovenskej ročnej produkcie. To znamená o 240 miliónov litrov mlieka.

Margita Štefániková si náskok holandského mliečneho sektoru uvedomuje a hovorí, že pokiaľ tamojšia výroba sa zameriava na export produktov s vysokou pridanou hodnotou, u nás sa spracovatelia orientujú na domáci trh.  Ten je charakteristický veľmi nízkou spotrebou mlieka a mliečnych výrobkov.

„Ak máte spoločný cieľ a stratégiu, dokážete problémy vyriešiť veľmi ľahko. Našou stratégiou je takzvaný zlatý triangel. Tvorí ho spolupráca farmárov, spracovateľov a na tretej strane vlády a výskumu,“ hovorí o prepojení, alebo ťahaní holandského mliečneho sektora za jeden povraz K. Romijin.