Farma Slezák dopĺňa vidiecku krajinu v Cíferi
V roku 1992 vrátili rodine Ing. Olivera Slezáka v rámci reštitúcií majer, ktorý sa nachádza medzi Trnavou a Cíferom. Výmera ornej pôdy bola v tom čase 300 ha.
Neskôr jeden z vlastníkov predal svoj podiel, a tak v roku 2007 odovzdal otec synovi hospodárenie na 127 hektároch. Pred tromi rokmi sa podarilo zvýšiť výmeru o prenajatých 65 ha. Na tejto výmere pestuje inžinier Slezák tri plodiny: pšenicu, kukuricu a drobnozrnný hrach.
Keď sa komisia súťaže o Najkrajší chotár blížila na Farmu Slezák po ceste lemovanej vykosenými medzami a vyrovnanými porastmi plodín, už z diaľky sa črtal veľký nápis – Karlov Dvor. Vynovené objekty, ktoré si zachovali svoj ráz síce vytvárajú jednoliaty celok, ale ukázalo sa, že tam rozvíja podnikanie nielen Oliver. S bratom a mamou tvoria komplex. Brat má reštauráciu, apartmány a tenisové kurty a mama ubytovňu.
Keďže výmera pôdy neposkytuje priestor na väčšie množstvo plodín, tretinu z nej zaberá pšenicu, ktorá po zbere putuje do najväčšej pekárenskej spoločnosti na Slovensku, tretinu zase kukurica, ktorú predáva spoločnosti v Bolerázi. Na zvyšku pestuje – pravdepodobne ako jediný na Slovensku – špeciálny drobnozrnný hrach, ktorý dorastá do výšky 35-45 cm a po dozretí poľahne a vytvorí akýsi koberec. Preto z diaľky pripomínal plazivé rastliny. V čase našej návštevy sa do neho zahrýzal kombajn, ktorý ho opatrne dvíhal a mlátil.
„Pokiaľ je porast hustý, nemáme väčšie problémy so zberom, straty sú minimálne“, vysvetľuje mladý farmár a dodáva:
„Ak je porast riedky, nevyrovnaný, vtedy máme so zberom problém a straty sa zvyšujú“. Aj preto nevyužíva služby, ale radšej ho kosí sám. Drobnozrnný hrach, inak zvaný aj vtáčí, sa po zbere čistí, triedi a kalibruje do 5 mm. Podstatná časť je určená hlavne na export. Putuje do Poľska, Česka, Rakúska. Na jednom hektári sa dopestuje dva a pol až tri tony.
Oliverovým snom je zvýšiť výmeru pôdy. Verí, že sa mu to podarí aj napriek tomu, že sa pôda stáva úzkoprofilovým tovarom. Najmä na trnavskej tabuli. Chcel by investovať aj do skladových priestorov, ktoré spolu s ostatnými budovami vytvárajú na Karlovom dvore kompaktný celok. Logistické usporiadanie, čistota a poriadok priam bijú do očí. Krajinu dotvára aj zrekonštruovaná cesta a opravená menšia kaplnka, ktorú museli presunúť, lebo prekážala kombajnu pri výjazde.
,,Iste by bolo jednoduchšie zbúrať ju, ale odjakživa patrila na Karlov Dvor. Prežila celé obdobie ateizácie krajiny a stojí teda dodnes ako symbol kresťanstva a slobody,“ vysvetľuje inžinier Slezák a dodáva:
„Polia, okolo ktorých sme chodili patrili kedysi môjmu prastarému otcovi, ten ich odovzdal svojmu synovi. Vlastníctvo rodiny Slezákových skončilo po februárových udalostiach 1948. Želaním môjho otca, ktorý začal hospodáriť v roku 1992, keď našej rodine vrátili majetok bolo, aby sa pokračovalo v tom, čo on začal. A to je aj mojím želaním. Navyše, farmárčenie ma baví a nemenil by som.“ Vkladá doň srdce aj um.
Podnikanie na Karlovom dvore zaujalo nielen členov komisie súťaže o Najkrajší chotár, ale vlani na jeseň aj 20 člennú skupinu novinárov z EÚ. Obdivovali rodinnú atmosféru aj osobitú architektúru Karlovho dvora, ambície a zámery mladého farmára. Odteraz sa hrdí aj titulom Top chotár 2014 v kategórii malých fariem do 500 hektárov.
tohto „gazdu“ tu už budeme poznať odpredu aj odzadu. Čo za riťolez to je, ten Slezák…
Pán Pekár, poteším Vás, ak Oliver Slezák vyhrá v súťaži o Najkrajší chotár aj v budúcom roku, znova nájdete na webe poľnoinfo.sk článok o tomto gazdovi (bez úvodzoviek). Čo sa týka jeho chuti prezentovať sa, svedčí o tom možno aj taká drobnosť. Na tohtoročnom odovzdaní výsledkov súťaže sa nezúčastnil, lebo… Celý komentár »
Namiesto toho čo sa snaží a ostal pracovať na pôde je typické pre Slováka ,,ak sa niekomu darí hádzať mu polená pod nohy“. Pána Slezáka ja nepoznám, ale počul som o ňom a po kritike ,,pekára“ u mňa stúpol na vážnosti a vysoko si ho cením. Ak bude roľník malí… Celý komentár »