Slovensko a krajiny Vyšehradskej štvorky (V4) už neformálne naznačili, že sú pripravené prispieť väčšou čiastkou do spoločného európskeho rozpočtu v období 2020-2027. Uviedol to v utorok vedúci Stáleho zastúpenia SR pri EÚ Peter Javorčík, ktorý zastupoval Slovensko na dvojdňovej bruselskej konferencii „Tvoríme našu budúcnosť: návrhy pre ďalší viacročný finančný rámec“ (8.-9. januára).

Javorčík pre TASR pripomenul, že SR v nasledujúcom programovom období zrejme zostane čistým prijímateľom, bude to však posledné obdobie, kde viac z rozpočtu EÚ dostaneme, ako doň dáme. Zároveň priznal, že budúca finančná perspektíva EÚ bude iná, lebo Británia, ktorá v marci 2019 vystúpi z Únie, bola doteraz silným čistým platcom do rozpočtu EÚ. Tento výpadok budú musieť nahradiť ostatné členské krajiny, najmä ak Európania chcú viac investovať do nových priorít. Tie sú podľa Javorčíka spojené s migráciou – vnútorná a vonkajšia bezpečnosť, boj proti terorizmu a posilnenie vzťahov s africkými krajinami, odkiaľ prúdia utečenci.

„Logickým záverom je, že ak chceme zároveň udržať aj tradičné politiky, ako je kohézia a poľnohospodárstvo, tak príspevky členských krajín budú musieť byť väčšie,“ skonštatoval slovenský veľvyslanec pri EÚ a zdôraznil, že Slovensko a ostatné štáty V4 v Bruseli naznačili, že sú na takéto zvyšovanie pripravené.

Javorčík upozornil, že bruselská konferencia o budúcom rozpočte EÚ nepriniesla žiadne závery a ani žiadne konkrétne čísla. Prvé diskusie na túto tému by mali odštartovať premiéri a prezidenti na februárovom summite EÚ v Bruseli, prvá oficiálna debata sa začne až v máji. Dovtedy členské krajiny pripravia svoje úvodné pozície.

„Nie je dobré začať debatu o tom, koľko kto dá, najprv si musíme ujasniť, čo chceme financovať zo spoločného rozpočtu, sústrediť sa na tie veci, kde je pridaná európska hodnota,“ opísal situáciu.

Viaceré členské krajiny EÚ avizujú neochotu zvyšovať svoje národné príspevky do eurorozpočtu. Javorčík upozornil, že tieto debaty sú vždy o kompromisoch, lebo každá krajina si potrebuje nájsť a presadiť aj svoje priority a až tak dospieť k výslednej rovnováhe a dohode. Podľa jeho slov má EÚ ambíciu dokončiť tieto rokovania do mája 2019, aspoň na úrovni Rady EÚ, ešte pred voľbami do Európskeho parlamentu, ktoré sa uskutočnia v júni budúceho roka.

Zároveň dodal, že finančná perspektíva nie je len o samotných financiách, ale aj o nastavení jednotlivých politík, kde treba zosúladiť desiatky návrhov v rôznych oblastiach činnosti EÚ od programov pre mládež a vzdelávanie cez jednotný trh, digitalizáciu až po kohéznu politiku a agrosektor.