Záujem o šumivé vína sa na Slovensku sústredí najmä do obdobia osláv. Silvester a oslava nového roka nie sú výnimkou. Siahnuť možno aj po sekte vyrobenom na Slovensku.

„V našom vinárstve robíme šumivé vína skoro všetkými dostupnými metódami. Najbežnejšie sú tri – a to metóda asti, metóda charmat a tradičná metóda,“ vysvetlil Samuel Waldner z vinárstva v Topoľčiankach.

Šumivé víno sa u nás rodí pod značkou viacerých vinárstiev. Najväčší producent sídli v Seredi.

„Ročne vyrobíme asi 7 miliónov fliaš sektu. Záujem je celoročný, avšak pozorujeme dva hlavné body v roku, kedy je dopyt vyšší. Jedným je letná sezóna spojená s obdobím grilovačiek. Druhým samozrejme záver roka a Silvester, kedy je najväčší odbyt,“ uviedla Ingrid Vajcziková, hlavná enologička spoločnosti Hubert.

Výroba trvá mesiace

Dĺžka výroby sektu závisí od toho, ktorou metódou sa šumivé víno dorába. Keďže nejde o dosycovanie CO2, ale o prirodzené kvasenie, bublinky sú jemné a v pohári dlhšie vydržia. Pri metóde asti trvá výroba minimálne 4 týždne, pri metóde charmat je to asi 6 mesiacov.

„Metóda asti je primárna fermentácia muštu vo veľkých nerezových tankoch, ktoré dokážu udržať tlak, ktorý prirodzene vzniká. Následne sekt pod tlakom plníme do fliaš. Metóda charmat je podobná, ale sekt sa robí z hotového vína, nie z muštu,“ vysvetľuje S. Waldner z Topoľčianok.

Klasická metóda je zároveň najdlhšou, trvá najmenej rok.

„Je to druhotné kvasenie vo fľaši, pri ktorom víno vôbec neopustí fľašu. Zbytky, ktoré zostanú po kvasení, sa sústredia do hrdla fľaše a degoržáciou sa napokon nahradia expedičným likérom,“ vysvetlila I. Vajcziková.

Záujem aj v zahraničí

Priemerný Slovák ročne vypije len asi 1,1 litra šumivého vína. V zahraničí je záujem vyšší. Napríklad priemerný Francúz vypije 4 litre za rok, Nemec aj 5 litrov.

„Nárast popularity šumivých vín vidíme aj u nás doma. Podľa jedného prieskumu za 10 rokov zrástla spotreba sektov bežného Slováka o asi 40 percent Je to nielen odrazom našich celoročných podporných aktivít, ale aj zvyšujúcej sa životnej úrovne. Slováci si jednoducho stále častejšie doprajú tento šumivý dostupný luxus,“ vysvetlila Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Slováci podľa nej pri výbere šumivých vín uprednostňujú domáci pôvod, ich import je preto veľmi nízky. Na domáci trh sa sústredia aj naši výrobcovia, hoci záujem je aj v zahraničí.

„Sekty zo Slovenska už ochutnali zákazníci v Číne, Poľsku, Českej republike, Írsku, Švajčiarsku, ale aj v exotickom Benine a v mnohých ďalších krajinách,“ dodala Holéciová.