Premiér: Rozdrobenosť pôdy v SR bude treba riešiť komasáciami a zmenou dedenia
Obrovským problémom Slovenska je rozdrobenosť pôdy. Zvyšuje sa každým prípadným ďalším dedičským konaním, čo bude potrebné zmeniť. Uviedol to na brífingu premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) na pôde Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR, po stretnutí s predstaviteľmi Rady poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv (RPPS) a šéfkou MPRV SR Gabrielou Matečnou (SNS).
„Obrovským problémom SR je rozdrobenosť vlastníctva pôdy. Toto rozdrobovanie neustále pokračuje, pretože každým dňom pri akomkoľvek dedičskom konaní v tejto krajine sa každá parcela delí na ďalších a ďalších vlastníkov, podľa toho, koľko dedičov v rámci dedičského konania na jednu parcelu pripadá. Preto budem rád, ak začneme vážnu diskusiu, ako má vyzerať dedičské konanie v SR. Sú totiž vyspelé krajiny, ktoré sa vyrovnali s týmto vážnym problémom tak, že sa pozemky nedrobia v rámci dedičského konania, ale hľadajú sa možnosti, ako udržať celistvosť pozemkov tak, aby sa aj dediči vedeli nejakým spôsobom vyrovnať s majetkom, ktorý dedia. Zároveň aby pritom nedochádzalo k deleniu pozemkov,“ uviedol Pellegrini.
Avizoval, že vláda prijme zásadný dokument, ktorý sa bude týkať pozemkových úprav (tzv. komasácií pôdy).
„Bude to obrovský manéver, ktorý sa bude nasledujúce roky v SR diať, pretože ide o tisícky katastrálnych území, s potrebou veľkého množstva peňazí. Je to však niečo, čo vláda musí prijať, musí zaviazať aj nasledujúce vlády, v pozemkových úpravách v nasledujúcich rokoch pokračovať. Je to však niečo, čo nemá súvis s politikou,“ podčiarkol.
Dokument, ktorý vláda k pozemkovým úpravám prijme, by mali podľa neho aj nasledujúce vlády brať ako záväzný a mali by aj v nasledujúcich rokoch vyčleňovať v rozpočte primerané zdroje na to, aby sa mohlo v komasáciách pokračovať.
Podľa Matečnej MPRV SR pripraví materiál týkajúci sa pozemkových úprav asi do dvoch mesiacov.
„Pozemkové úpravy rozmotajú aj niekoľko problémov, ktoré vznikli na pôde,“ poznamenala.
Rýchlosť komasácií bude podľa ministerky závisieť aj od množstva peňazí, ktoré sa na vykonanie pozemkových úprav vyčlenia zo štátneho rozpočtu.
Časť z osobitného odvodu reťazcov pôjde podľa šéfky MPRV po notifikácii na riešenie problémov sucha v agrosektore.
„Dohodli sme sa s RPPS, že členov rady budeme samostatne oboznamovať s použitím odvodu a budeme s nimi komunikovať nielen o objemoch, ale aj o témach, na ktoré bude odvod použitý. Časť odvodu pôjde na riešenie sucha, čím sa vytvorí do budúcnosti ako keby malý rizikový fond na udalosti v súvislosti s klimatickými zmenami, na povodne, mrazy, suchá,“ vysvetlila.
Na rokovaní s MPRV sa podľa nej diskutovalo aj o tzv. komoditných radách, ktorých je v súčasnosti 13 a bol by záujem rozšíriť ich na 14 (o komoditu ovocie a zelenina).
Postoje agrárnej samosprávy
Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Emil Macho oceňuje, že vláda sa bude zaoberať pozemkovými úpravami.
„Vzťahy na pôde sú jedným z veľkých problémov v SR a sú aj dôsledkami toho, čo sa v poľnohospodárstve momentálne deje. Budeme tiež žiadať, aby bol zriadený register žiadateľov o priame platby,“ podčiarkol Macho.
Podľa prezidenta Potravinárskej komory Slovenska (PKS) Daniela Poturnaya jednou z dôležitých tém rokovania na MPRV SR bola podpora potravinárskeho priemyslu, ktorý bol v posledných rokoch prakticky odpojený od finančnej pomoci.
„Dnes vyvážame agrosuroviny bez pridanej hodnoty a dovážame potraviny, ktoré by sme si sami mohli vyrobiť doma, s pridanou hodnotou a zamestnaním našich občanov,“ podčiarkol Poturnay. PKS podľa neho oceňuje, že premiér a agromisterka považujú finančnú podporu pre potravinárstvo „za osobitne dôležitú“.
„Neriešenie pozemkových úprav vyvolá v ďalšom období ďalšie a ďalšie problémy,“ povedal Arpád Meszároš, podpredseda Agrárnej komory Slovenska (AKS). Komora podľa jeho slov taktiež súhlasí s vytvorením registra užívacích práv k pôde.
Podľa Milana Mišánika, predsedu Zväzu poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností SR, na rokovaní s Matečnou sa hovorilo aj o problémoch farmárov vo vzťahu k Pôdohospodárskej platobnej agentúre (PPA), najmä o tzv. naddeklaráciách a o tzv. križovaní pri užívaní pôdy.
„Nejasnosti pri užívaní pôdy sú najväčším problémom, z čoho vznikajú aj protesty niektorých farmárov. Nie je totiž jednoznačné, kto má pôdu užívať,“ dodal Ján Jelen, predseda Združenia vlastníkov pôdy a agropodnikateľov Slovenska.
Za 29 rokov sa podľa jeho slov vykonali pozemkové úpravy len na asi 5 % územia SR, takže pozemkové úpravy budú pravdepodobne trvať „roky“.
RPPS tvorí päť najreprezentatívnejších organizácií v agropotravinárskom sektore Slovenska – Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, Agrárna komora Slovenska, Potravinárska komora Slovenska, Zväz poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností a Združenie vlastníkov pôdy a agropodnikateľov Slovenska.
Otázka na pani ministersku, či pánovi predsedovi povedala informácie, ktoré boli zverejnené na tomto portál dňa 12. 4. 2016 názov článku bol ROEP sú na 97 % ukončené, nie sú však urobené dobre – reop je fáza pred komasáciou – takže ideme robiť komasácie a reop nie sú spravené dobre?… Celý komentár »
výstižný a pravdivý príspevok
Moja skúsenosť – bez zmeny Občianskeho zákonníka, kým sa dorobia na Slovensku pozemkové úpravy v prvých katastroch bude stav ako teraz…..
Pokiaľ budú úradníci na vedúce posty MPRV a PPA dosadzovaní klientelisticky ako vždy doposiaľ, tak napriek sebalepším plánom a stratégiám rezort bude fungovať tak žalostne ako doteraz… Pretože títo sú tam dosadení nato, aby to nešlo, resp. išlo len „pre našich“. Viem o čom hovorím, strávil som s týmito úradníkmi… Celý komentár »
LD – v komisiách pre ROEP si štát zákonne zabezpečil absolútnu väčšinu. A pre štafáž tam ide predseda z obce a jeden roľník zas na návrh nie vlastníkov ale obce. Je tam kataster, odbor pozemkový, SPF, povodie a ak je hoci aj len 1m2 lesa , tak aj štátne lesy.… Celý komentár »
Súhlasím s premiérom, ale tú zmenu dedenia nech si zaplatia ako každý poctivý občan SR z vlastnej peňaženky. Aj toto by bolo spravodlivé, prečo by sme im to mali platiť zo štátnej kasy. Pekne dediť podľa zákona a cez notára a neškodili by aj poplatky za omeškanie.
p. Kamil ste trochu mimo obraz … zmena dedenia nemá dopad na štátny rozpočet a kde sa dá ešte dediť keď nie u notára ?