Predaj produktov z dvora farmy už nadobúda jasnejšie kontúry. Pred pár dňami sa stretli zástupcovia poľnohospodárskych zväzov a združení, Vidieckeho parlamentu a Ministerstva pôdohospodárstva a konštatovali, že stojíme pred finalizáciou legislatívneho predpisu, ktorý umožní poľnohospodárom legálne predávať svoje produkty občanom pri bráne farmy.

Ak si dobre pamätám, tak dávno pred našim vstupom do EÚ vravievali roľníci, že by chceli predávať ovocie, zeleninu, mlieko – kravské, ovčie, či kozie, ale aj syry či nebodaj kompóty občanom Slovenska. Ale legislatíva im to neumožňuje. Častokrát, už po našom vstupe do EÚ, zase hovorili: „Prečo to ide v Rakúsku, Nemecku či Írsku a na Slovensku nie.“

Na tieto otázky nedostávali odpoveď. Alebo keď aj dostali, tak iba – nespĺňate prísne hygienické kritériá Európskej únie. Napokon sa na Slovensku začalo rozvíjať ekologické poľnohospodárstvo. Nie je podstatné, koľko farmárov hospodári v tomto systéme. Podstatné je to, či a ako môžu predať svoju produkciu. Známe je, že každý z nich je pod prísnou kontrolou, museli získať certifikát a Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky (ÚKSUP) ich pravidelne kontroluje, či dodržiavajú dohodnuté pravidlá. Jednoducho – majú zložitejšie postavenie v poľnohospodárskej prvovýrobe. A keď chceli predávať svoje produkty zistili, že za teľatá, za kravy vôbec dostanú toľko isto, ako za zvieratá chované v konvenčnom poľnohospodárstve. Pritom sú občania, ktorí by aj zaplatili za mäso či výrobky živočíšneho pôvodu z ekologického poľnohospodárstva viac, ale pokiaľ sa bude na bitúnku a v mäsopriemysle všetko miešať, tak akési ekologické poľnohospodárstvo má vôbec zmysel?

Práve odpoveďou na túto otázku bola iniciatíva Ekotrendu (Zväzu ekologického poľnohospodárstva) aby sa aj na Slovensku uzákonil takzvaný predaj z dvora. Ak majú občania záujem, nech majú šancu kúpiť si, čo chcú. Spoločnosť Potrainform práve pred pár dňami prezentovala svoju predstavu o legislatívnom postavení tzv. predaja z dvora. Všeobecne. Nie iba ekologických poľnohospodárov, ktorí boli iniciatórmi takéhoto legislatívneho predpisu.

Predsedníčka Vidieckeho parlamentu (VIPA) Mária Behanovská (hoci si teraz myslíte, čo je jej do toho) povedala: „Ak sa to uzákoní, pridaná hodnota zostane na vidieku.“ Okrem toho, práve Vidiecky parlament bol iniciátorom podpisu štvordohody o skvalitňovaní života na vidieku medzi poľnohospodárskymi združeniami a zväzmi aj neštátnymi lesmi.

Ján Marton zo spoločnosti Potrainform dodal: „Nielen ekologickí poľnohospodári, ale poľnohospodári vôbec potrebujú predávať svoje produkty z dvora farmy. Pravidlá sú nastavené. Do 20. novembra môžu dať ešte poľnohospodári svoje pripomienky.“

Napokon minister pôdohospodárstva Stanislav Becík tvrdí, že predaj z dvora je to, čo môže skvalitniť život na vidieku. Pridaná hodnota zostane v dedine ba nenabalí sa super, či hypermarket. Napokon – predaj z dvora môže byť podľa neho konkurenciou.

A čo s týmto všetkým má neznámy Godot? Iba to, že ak je problém, nikdy nikto nepríde, neporadí, neusmerní… Na toho chlapíka menom Godot čakali a čakali v dráme francúzskeho prozaika írskeho pôvodu Samuela Becketta. Čakali a neprišiel…. Ak sa znovu vrátime do reality, tak na Godota prestal čakať Ekotrend. Začal konať. Nielen pre svojich členov, ale aj iných….