Šľachtenie novej odrody vína je vraj prácou na celý ľudský život. Aktuálne sa o to pokúšajú aj v Rúbani v novozámockom okrese.

„Chceli by sme rozšíriť sortiment muštových odrôd, obohatiť ho, a to najmä o nové aromatické látky, aby boli vína farebne intenzívne. My vinič pestujeme na severnej hranici možností, to znamená, že potrebujeme také modré odrody na výrobu červených vín, ktoré majú kratšiu vegetačnú dobu, alebo majú nižšie nároky na sumu aktívnych teplôt,“ vysvetlil šľachtiteľ Ondrej Korpáš starší.

V Rúbani sa na vyšľachtenie novej odrody rozhodli použiť jednu z najúspešnejších a najznámejších slovenských odrôd – Dunaj. Krížiť ho skúšajú najmä s odrodami Merlot a Cabernet Sauvignon.

„Z týchto krížencov vybraných elít, ktorých máme už vyselektovaných asi 50 a samozrejme to plánujeme ešte zúžiť, plánujeme najlepšie prihlásiť do štátnych odrodových pokusov. Chceme tak urobiť na budúcu jar a to najlepšie víno by sme chceli pomenovať Lavina,“ dodal Korpáš starší.

Budúce víno má totiž svojou chuťou ostatné vína doslova prevalcovať.

„Rozhodli sme sa použiť odrodu Dunaj, pretože z našich registrovaných odrôd práve Dunaj má také pozitívne vlastnosti, ktoré môže preniesť do hybridného potomstva. Je to najmä skorosť dozrievania, schopnosť nazhromaždiť veľké množstvo cukru a dobrá farebnosť a úrodnosť. Ale chceli by sme vylúčiť tie negatívne vlastnosti, a preto selektujeme, aby sme minimalizovali spŕchavosť alebo náchylnosť na múčnatku,“ dodal Ondrej Korpáš starší. 

Cieľom je dosiahnuť veľké červené víno aj v slabších ročníkoch.

„Chuť má byť komplexná, dlhá, plná, z aromatického hľadiska by mala pripomínať cabernet. Ten ale nie je pre naše podmienky úplne stvorený, hoci sú veľké ročníky. Tie ale prídu asi raz za 5 rokov a otázka znie, či si bežný vinár môže dovoliť dorobiť naozaj dobré víno len v takýchto intervaloch. Veľký Cabernet má má ovocné tóny – jahody, maliny, ostružiny, čierna ríbezľa a podobne, a prípadne aj s prímesou korenistých tónov.  A to chceme ešte spojiť so skorým dozrievaním. Červené odrody potrebujú aj polyfenolovú zrelosť. Keď nie sú polyfenoly vyzreté, tamíny pôsobia trpko a atringentne a nemilo prekvapia, víno je nervózne. Ale keď príde veľký ročník, je čas na to, aby sa polyfenoly zharmonizovali, aby sa zaguľatili, aby bolo to víno také zamatové, aké poznáme z juhu. A to je náš cieľ,“ dodal Ladislav Ďörď, vinársky technológ z Rúbane.

Na šľachtení pracuje tím odborníkov už celé roky.

„S krížením sme začali už v roku 2008, nasledovala výsadba. V roku 2012 sa zrodili prvé semenáče a v súčasnosti robíme mikrovzorky z tých najlepších. Z prvých mikroklonov sme mali prvú úrodu len vlani a z toho sme namnožili asi 50 až 70 krov, takže je to dlhý proces,“ dodal Ondrej Korpáš mladší.

Krátko nebudú trvať ani odrodové pokusy. Ak nimi nové víno s menom Lavina prejde, môže sa na trh k bežným spotrebiteľom dostať asi o 6 rokov.