Rast cien potravín v nasledujúcom období je podľa tlačového hovorcu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Stanislava Nemca z viacerých dôvodov reálny a opodstatnený.

„Bezpochyby ide o dôsledok nižšej minuloročnej úrody ťažiskových rastlinných komodít v dôsledku nepriazne počasia nielen na Slovensku, ktoré postihli katastrofálne záplavy, ale najmä vo viacerých dôležitých produkčných krajinách sveta,“ uviedol Nemec.

Trhy s poľnohospodárskymi komoditami prilákali aj špekulatívny kapitál, ktorého vplyv na ceny takisto nemožno bagatelizovať. Obchádzať nemožno ani obchodné reťazce, pretože ich obchodná politika je z hľadiska konečnej úrovne spotrebiteľských cien takisto veľmi dôležitá. K rozhodujúcim činiteľom v tejto súvislosti patria aj ceny ropy, ktorých rast taktiež veľmi významne prispel k cenovému vývoju na trhoch s poľnohospodárskymi a potravinárskymi komoditami.

„Pokiaľ ide o SR, väčšina odborných inštitúcií a analytikov počíta v tomto roku zhruba s 5-% až 7-% priemerným rastom cien potravín, ktorý považuje za reálny aj SPPK. To však automaticky neznamená, že takýto bude cenový vývoj všetkých kľúčových potravinárskych výrobkov a komodít. V nadväznosti na vývoj svetových a európskych cien, ktoré v rozhodujúcej miere ovplyvňujú aj ceny na našom trhu, možno s určitým cenovým rastom počítať v prípade cukru, jedlých rastlinných tukov a olejov, múky, cereálnych výrobkov, prípadne i niektorých ďalších potravín,“ informoval ďalej hovorca SPPK.

Slovensko vzhľadom na rozsah svojej produkcie nemôže výraznejšie zasiahnuť do vývoja rastu cien poľnohospodárskych ani potravinárskych výrobkov. Jeho produkcia totiž ani v jednej rozhodujúcej komodite nepresahuje 1 % celkovej výroby EÚ, takže zásadne nevplýva na domácu ani európsku cenotvorbu. Speňažovanie tovaru na slovenskom trhu je výsledkom vzťahov ponuky a dopytu v Európe i vo svete, na ktoré majú kľúčový vplyv najväčší svetoví producenti.

„V našej krajine však nemožno podceňovať ani vplyv zhoršeného podnikateľského prostredia, ku ktorému prispelo zavedenie tzv. vládneho balíka opatrení na konsolidáciu verejných financií. Za najdôležitejšie SPPK považuje zrušenie daňovej úľavy na naftu spotrebovanú v poľnohospodárskej výrobe, nezamedzenie neúmerného medziročného rastu dane z pozemkov i zo stavieb, zrušenie daňového zvýhodnenia produktov v rámci tzv. predaja z dvora a zvýšenie dane z pridanej hodnoty na všetky tovary vrátane potravín o 1 percentuálny bod, z 19 % na 20 %,“ konštatoval.

Na zvyšovanie cien potravín na slovenskom trhu však pôsobilo a v ďalšom období bude možno ešte intenzívnejšie pôsobiť aj zabezpečenie len 10-%, namiesto možného 20-% národného doplatku priamych platieb v poľnohospodárskej prvovýrobe, nedostatočná výška prostriedkov určených na štátnu pomoc v poľnohospodárstve a zrušenie daňového zvýhodnenia pre biopalivá v zmesi s fosílnymi palivami.

Rastúce náklady na kŕmne obilniny a zmesi môžu viesť k tomu, že zdražie aj mäso, obzvlášť keď jeho spotreba stúpa v Číne, Indii i v Brazílii. Rastúci dopyt tam pôsobí aj na ceny mlieka, vajec a rýb. V Európe pribrzdila rast cien živočíšnych komodít dioxínová aféra v Nemecku, ale po jej doznení by malo prísť aspoň k určitému oživeniu.

„To by sa malo dotknúť aj slovenských producentov, hoci ich výroba i početné zastúpenie sa ďalej znižuje a bez aktivizácie všetkých možných zdrojov a foriem pomoci sa pravdepodobne nestabilizuje ani v nasledujúcom období. Očakávané cenové oživenie totiž môže prísť z ich pohľadu neskoro, nehovoriac o tom, že nemusí byť dostatočné na to, aby im pomohlo prekonať viacročnou stratovosťou rozvrátenú ekonomiku,“ dodal Nemec.