Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka hovorí o vykosťovaní dodávateľov potravín. Cestu k férovejším a vyváženejším zmluvným vzťahom by malo priniesť sprísnenie zákona o neprimeraných obchodných podmienkach. V súčasnosti sú podľa zástupcov agrorezortu najviac ohrození slovenskí dodávatelia potravín.

„Sme svedkom tvrdého vykosťovania dodávateľov potravín od obchodných sietí. Každá jedna z nich pritom hovorí, že súčasný zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch neporušuje. Dodávatelia potravín tvrdia opak. Žiadajú nás, aby bol tento zákon prísnejší a aby bolo zabezpečené jeho dodržiavanie,“ povedal v utorok (13. februára 2018) Milan Lapšanský, generálny riaditeľ sekcie potravinárstva na rezortnom ministerstve.

Hlavnou myšlienkou pripravovanej novely zákona je zavedenie netto netto cien, čo znamená, že dodávateľ potravín bude priamo vedieť, za akú cenu predáva tovar obchodu. V súčasnosti sú podľa zástupcov ministerstva uplatňované rôzne peňažné a nepeňažné plnenia nad rámec kúpnej ceny. Ide napríklad o platby za logistiku, marketing, alebo platby za zaradenie do registra dodávateľov.

Ako poukazuje Milan Lapšanský, možností ako vytiahnuť z dodávateľa potravín rôzne poplatky je nepreberné množstvo. Ak bolo v zákone uvedené, že nemôžu byť fakturované služby za logistiku, tak sa zmenila terminológia a vo fakturáciách sa pokračovalo. Tento nedostatok má odstrániť pripravovaná novela, ktorá stanovuje aj maximálnu výšku peňažného, alebo nepeňažného plnenia. Sú to tri percentá z obratu za potraviny dodané odberateľovi. V súčasnosti tieto skryté poplatky často presahujú 15 percent z obratu.

„Novela zákona ďalej hovorí o splatnosti faktúr. Ak dodávate do obchodu pečivo dva razy za deň, je nelogické, aby splatnosť faktúry bola nastavená na 45 dní. Pri rýchloobrátkovom tovare bude zákon upravovať splatnosť maximálne na 15 dní. Inak bude splatnosť faktúr maximálne 30 dní,“ hovorí Milan Lapšanský.

Už dnes, podľa zástupcov ministerstva, existujú na Slovensku obchodné reťazce, ktoré aj so sprísnenou novelou zákona nebudú mať problém. S dodávateľmi pracujú ako s partnermi. Tých druhých, ktorí zneužívajú svoje postavenie je vraj približne polovica.

„Obchodné reťazce sú si veľmi dobre vedomé svojej trhovej sily. Ak výrobca potravín vytvorí ročný obrat na pulte konkrétneho obchodného systému napríklad milión eur, tak zástupcovia obchodu cez porovnania vo finstate presne vedia, koľko percent obratu potravinár dosahuje vďaka predaju cez danú sieť,“ vysvetľuje Milan Lapšanský a dopĺňa, že tento argument im často slúži na zvyšovanie tlaku na dodávateľa potravín.

Na Slovensku sa cez päť obchodných systémov realizuje približne 80 percent potravinárskych výrobkov. Vylúčiť svoj podnik z pultov len jednej siete znamená vážny zásah do ekonomiky spracovateľa. Pritom podľa šéfa ministerskej sekcie už dnes vytvárajú niektoré oblasti potravinárskeho priemyslu stratu. Poukazuje na pekárenský priemysel, kde produkcia istých výrobkov pokračuje už len kvôli tomu, že fixné náklady by podnik mal bez ohľadu na to, či daný produkt vyrába, alebo nie.

Novela zákona prinesie aj možnosť predkladať podnety na neprimerané obchodné podmienky anonymne. V súčasnosti totiž subjekt, ktorý je protiprávnym konaním poškodený, nie je vo väčšine prípadov ochotný toto konanie ministerstvu oznámiť a dodať k nemu podklady. Je totiž často na porušiteľovi ekonomicky závislý. Kým doterajšia právna úprava postihuje len dohodnutie nekalých obchodných praktík, po novom už budú postihnuteľné všetky štádiá konania porušiteľa, teda požadovanie, dohodnutie aj uplatnenie.

Veľkí globalni potravinárski hráči sú pritom v inom postavení. Veľkosťou obratu sa vyrovnajú, alebo prevyšujú obchodný reťazec. Problémy, ktoré zažívajú lokálni výrobcovia nepoznajú. Ani najväčší slovenskí potravinári ako seredský výrobca cukroviniek IDC Holding, alebo mikulášsky producent alkoholických nápojov ST. Nicolaus so svojim ročným obratom 100 miliónov eur nedosahujú, podľa zástupcov ministerstva, postavenie globálnych hráčov a výhod, ktoré z toho vyplývajú.

Zástupcovia obchodu združení v Slovenskej aliancie moderného obchodu s názorom ministerstva nesúhlasia a vo svojom vyjadrení pre TASR hovoria, že obchod je závislý od spotrebiteľov a rovnako od korektných vzťahov s dodávateľmi.

„Aktuálny návrh zákona nepoznáme, ale stále tvrdíme, že maloobchodný trh je vysoko konkurenčný a jednotlivé strany sa vedia dohodnúť. Svedčí o tom aj založenie Iniciatívy pre férový obchod medzi potravinármi a obchodnými reťazcami, ktorí sa zaviazali k presadzovaniu férových obchodných postupov a skvalitneniu vzájomných vzťahov,“ uviedla hovorkyňa organizácie Diana Chovancová Stanková.

Novela zákona 362/2012 vstúpila do medzirezortného pripomienkového konania v utorok 13.2.2018 a zákon by mal byť účinný od 1. júla 2018.