Situácia v horských a podhorských oblastiach je v súčasnosti vypätá. Nervozitu spôsobuje prerušenie dotácií na podporu ekologického hospodárenia zo strany štátu, ktorého dôsledkom bude ústup mnohých podnikov od ekologického poľnohospodárstva a prepúšťanie zamestnancov.

Po viac ako 22 rokoch ekologického hospodárenia Poľnohospodárskeho podielnického družstva Liptovská Teplička (okres Poprad) existuje aj tu je reálna hrozba, že v roku 2014 nebude schopné zachovať ekologickú výrobu.

Predsedníčka PPD Anna Glejdurová tvrdí, že „by bolo hanbou a neodpustiteľným hriechom, ak by sme spolu so štátom nenašli spoločnú reč. Neviem si predstaviť, čo sa stane so životom na našej dedine, ak budeme musieť pristúpiť k prepúšťaniu alebo ustúpiť od ekologického, prírode blízkeho obhospodarovania polí a dolín na úpätí národného parku. Určite to bude mať negatívne dopady na zachovanie záväzkov voči sieti chránených území NATURA 2000“.

Riešenia v rámci regiónu sa budú hľadať aj pomocou iniciatívy TATRY 2020 – regionálne partnerstvo pre súdržnosť. Jej aktéri sa v regióne snažia stanoviť spoločné priority pre financovanie rozvoja regiónu v súlade s konceptom zeleného a inkluzívneho rastu.

“Podpora ekologického poľnohospodárstva nie je len pomoc prírode, ale je to pomoc produkovať zdravé a tradičné potraviny za férovú cenu, nehovoriac o zamestnanosti a absentujúcej podpore krátkych regionálnych distribučných reťazcov. Verím, že nájdeme spoločne riešenie, inak verejne proklamované snahy štátu o zabezpečenie potravinovej bezpečnosti a sebestačnosti, podpory slovenských producentov, ale aj zachovania zamestnanosti, budú stáť na tenkom ľade,” uzavrela Glejdurová.

„Ekologické poľnohospodárstvo je v súčasnom období podporované prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka cez opatrenie Agroenvironmentálne platby v rámci Programu rozvoja vidieka (PRV) SR 2007-2013. Nariadenie pritom okrem iného stanovuje, že členské štáty sprístupnia podporu na celom svojom území v súlade so svojimi konkrétnymi potrebami, agroenvironmentálne platby sa poskytnú poľnohospodárom, ktorí dobrovoľne prijali agroenvironmentálny záväzok, a tiež, že tieto záväzky sa spravidla prijmú na obdobie piatich až siedmich rokov,“ vysvetľuje princíp podpory riaditeľ odboru komunikácie a marketingu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Peter Hajnala.

Schválený PRV SR 2007-2013 stanovil pre oblasť ekologického poľnohospodárstva päťročné záväzky s tým, aby boli ukončené najneskôr v roku 2013. Ciele programu a ich finančné rámce pre ekologické poľnohospodárstvo boli nastavené a plnené, pričom sa podporilo viac ako 166.000 hektárov celkovou sumou vyše 100 miliónov eur, takže záväzok ministerstvo splnilo na viac ako 100 %.

„Vzhľadom na predpokladané oneskorenie prijatia legislatívy EÚ vo vzťahu k celej reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky komisia ustanovila rok 2014 ako prechodný, t.j. pokračovať podľa súčasných pravidiel 2007 – 2013. Súčasný program rozvoja vidieka je však v oblasti agroenvironmentálnej podpory, teda aj ekologického poľnohospodárstva, plne nakontrahovaný,“ zdôraznil Hajnala s tým, že nové podmienky v zmysle novej reformy sa budú uplatňovať až od roku 2015.

MPRV je podľa neho za podporu aktivít smerujúcich k ochrane životného prostredia a zamestnanosti na vidieku, a preto aj v budúcom programovom období plánuje takúto podporu v PRV.

„Nové finančné prostriedky 2014 – 2020 sa rovná nové podmienky Spoločnej poľnohospodárskej politiky a tieto majú byť v prvom rade využité na plnenie priorít a cieľov novej reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky, ako i stratégie Európa 2020. Zásadou však zostáva zachovanie princípu dobrovoľnosti záväzkov pre príjemcov podpory z PRV, a teda nevzťahuje sa na nich nárokovateľná položka pre takýto druh podpory,“ uzavrel Hajnala.

Tu nastáva otázka, či sa môžu hospodári napríklad z Liptovskej Tepličky „dobrovoľne rozhodnúť“, keď k stene ich takpovediac tlačí aj zošnurovaná slovenská legislatíva, ktorá ukladá len povinnosti bez finančnej kompenzácie za obmedzenia.

„Môžeme nerešpektovať zákon o ochrane prírody a krajiny, keď obhospodarujeme 715 hektárov TTP v Národnom parku Nízke Tatry? Môžeme nerešpektovať zákon o vodách, ak obhospodarujeme 560 hektárov v ochranných pásmach zdrojov pitnej vody? Môžeme nerešpektovať zákon o ochrane PPF, ak z celej výmery 1274 hektárov poľnohospodárskej pôdy je len 62 ornej a každé rozoranie TTP nad 0,3 hektára je porušením podmienok pre priame platby, navyše na svahoch nad 12 stupňov?“ pýtala sa od roku 2001 predsedníčka družstva, ktoré hospodári v nadmorskej výške 900 až 1400 metrov nad morom, už teraz neexistujúceho Krajského úradu životného prostredia v Prešove. Práve od rezortu životného prostredia žiadali za uvedené obmedzenia neraz finančnú kompenzáciu.

Hospodári z Liptovskej Tepličky sú pritom aktívnymi poľnohospodármi, ktorých zaujíma predovšetkým udržanie výroby, ktoré je spojené so zamestnanosťou. V minulých rokoch družstvo vždy patrilo k najlepším podnikom aj v rámci súťaže o Najkrajší chotár roka.

Rozvoj podniku bol charakterizovaný nárastom stavov v živočíšnej výrobe

„Za posledné štyri roky sme zvýšili stavy hovädzieho dobytka na 156 percent, stavy oviec na 110 percent. Celú produkciu ovčieho mlieka spracovávame na vyhľadávané certifikované biovýrobky, za ktoré sme na tohtoročnej výstave Agrokomplex získali Značku kvality SK Gold. Región zásobujeme kvalitným jahňacím a hovädzím biomäsom,“ hovorí predsedníčka družstva pre portál poľnoinfo.sk a spomína na rok 2004, keď družstvo stálo pred ekonomickým kolapsom a len úmorná práca vtedajších zamestnancov zabezpečila, že sa tento podnik začal rozvíjať.

„V tomto období sa nám veľmi ťažko rodilo rozhodnutie predať lyžiarske stredisko v Liptovskej Tepličke, aby sme vyrovnali dlhy na poistnom a mohli sa v roku 2004 prihlásiť do projektov na podporu poľnohospodárstva, čo nám doteraz Tepličania nevedia odpustiť, pretože významná finančná skupina, ktorá vtedy od nás lyžiarske vleky odkúpila, ich už dve sezóny neprevádzkuje,“ hovorí Anna Glejdurová, podľa ktorej otázka teraz znie, ako ďalej v týchto podmienkach. Ako hovorí, rokovania so Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou dopadli tak, že všetci súhlasia s čo najvyšším percentom presunu prostriedkov z II. do I. piliera.

Neustála starostlivosť o pasienky.

„V súčasnosti máme dohodnuté stretnutie na MPaRV SR s tým, že navrhujeme, aby podpora ekologickej poľnohospodárskej výroby bola kontinuálna a v roku 2014 boli predložené žiadosti podľa podmienok platných v tomto programovom období, keďže nové nariadenia sa budú tvoriť až v priebehu roku 2014. Otázne ostáva, koľko prostriedkov bude určených na túto podporu v rokoch 2014-2020. Myslím, že neobstojí argument, že časť podnikov dobieha v roku 2014 v tomto systéme, pretože prostriedky na podporu budú čerpané ešte zo súčasného programového obdobia, alebo „odstrihnime“ a všetkých postavme na rovnakú štartovaciu čiaru. Tu sa ukáže, či  to robia „pre peniaze“ ako sa hovorí alebo z podmienok, ktoré vyplývajú na ochranu životného prostredia,“ hovorí Anna Glejdurová