Žiadosti o podporu z Programu rozvoja vidieka 2014 – 2022 si môže podať každý poľnohospodár, no bodovo zvýhodnení sú len niektorí. Investičné výzvy preferujú chovateľov zvierat a producentov špeciálnych plodín. Na pestovateľov hustosiatych obilnín alebo olejnín súčasné nastavenie výziev nemyslí, načo poukázal aj jeden z účastníkov konferencie Cesty k výkonnejšiemu a suchám odolnejšiemu poľnohospodárstvu, ktorá sa uskutočnila ešte na konci novembra v Nízkych Tatrách.

Napriek tomu, že otázka bola položená anonymne cez online aplikáciu, poľnohospodári o nej v súkromí diskutujú. Verejne však neodznieva. Spýtať sa na investičné podpory klasickej rastlinnej výroby znamená, postaviť sa proti komoditám, kde Slovensko pociťuje nedostatok produkcie. Jej položenie je pritom legitímne, aj keď odpoveď zodpovedných by poľnohospodárov pravdepodobne neprekvapila. Aktuálnym nastavením investičných podpôr v prospech výrob s vyššou pridanou hodnotou zvýhodňujeme menšiu časť podnikateľského sektora pôsobiaceho v poľnohospodárstve.

Minister: Nevidíme potrebu osobitných stimulov

Poľnohospodárstvo sa za posledných dvadsať rokov výrazne zmenilo. V roku 2008 sa hrubá poľnohospodárska produkcia preklopila z dominantnej živočíšnej na rastlinnú a tak je to doteraz. Z hľadiska nákladov, ale aj efektívnosti sa do popredia derie špecializácia a koncentrácia výroby. Najlepšie to v živočíšnej výrobe dokazujú veľkochovy ošípaných a pri rastlinnej výrobe veľkoproducenti ovocia či zeleniny. Farmy s kombinovanou štruktúrou výroby postupne optimalizujú svoj výrobný program smerom k rastlinnej výrobe. Je ich čím ďalej viac a otázka, ktorá zaznela v Tatrách sa tak bude opakovať.

Samuel Vlčan na ňu odpovedal priamo. „Dnes pri tej jednoduchej rastlinnej výrobe hustosiatych obilnín nevidíme, že by sme potrebovali osobitné stimuly.“

Minister následne ponúkol vlastný prepočet. Asi dvestovku poľnohospodárov vyzval, aby počítali spolu s ním.

„Potravinárska pšenica sa v minulosti predávala niekde za 160 – 180 eur za tonu. Mnohí ju v tomto roku predávali aj za 380 eur. Tie výnosy na hektár sú niekde na úrovni 5 ton. Len s ohľadom na posun na trhu dostali pestovatelia na hektár o 1000 eur navyše. To je dodatočný príjem. Preto hovorím, že táto časť rastlinnej výroby je na tom z hľadiska finančnej kondície veľmi dobre. Nevidíme dôvod, aby sme vytvárali špeciálne schémy na tento subsegment. Pripomínam ale, že ani títo poľnohospodári nie sú vylúčení z podpôr opatrenia 4.1,“ povedal Samuel Vlčan.

Ministrov výpočet pozorne počúval Emil Macho, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Upozornil na to, že každému poľnohospodárovi dopraje tisíc eur z hektára navyše.

„Myslím si, že zvýšené náklady v budúcom roku odkroja poľnohospodárom z tohto príjmu. V každom prípade zostáva faktom a v najbližšom období nezdvihnem za to ruku, aby tí, čo majú len rastlinnú výrobu sa mohli spoliehať na podpory 4.1,“ uviedol Emil Macho.

Rekonštruovať je náročnejšie

Podľa údajov z roku 2020 je na Slovensku 2 454 fariem, ktoré hospodária na výmere väčšej ako 100 hektárov. V tomto istom období bolo na Slovensku len niečo vyše 400 fariem, kde je počet dojníc nad 50 kusov. Z jednoduchého prepočtu vyplýva, že len približne na každej šiestej väčšej farme sa produkuje surové kravské mlieko. Na podujatí v Tatrách na to poukázal v odpovedi na anonymnú otázku aj Alexander Pastorek, predseda Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka.

„Producentov mlieka je o hodne menej, ako producentov rastlinnej výroby. A tí, čo vyrábajú napríklad mlieko, často využívajú objekty staršie ako 50 rokov. To rozhodnutie nasmerovať podpory do živočíšnej a špeciálnej rastlinnej výroby je preto správne. Sám som aj producentom rastlinných komodít a viem, že zrekonštruovať objekty živočíšnej výroby je oveľa drahšie a náročnejšie, ako kúpiť napríklad jeden traktor,“ odpovedal zástupca producentov kravského mlieka.

Výzvy

Aktuálne je pri investičných podporách vo vyhodnocovaní výzva 52/PRV/2022 s primárnym zameraním na živočíšnu výrobu. Rozpočet výzvy dosiahol 110 miliónov eur a podľa prísľubov predstaviteľov platobnej agentúry a agroministerstva má dôjsť v najbližších týždňoch k navýšeniu alokácie a uspokojeniu väčšieho počtu poľnohospodárov.

Od 15. novembra 2022 je vyhlásená aj investičná výzva 65/PRV/2022 s orientáciou najmä na špeciálnu rastlinnú výrobu. Jej finančná alokácia je 50 miliónov eur a poľnohospodári budú môcť podávať žiadosti o nenávratný finančný príspevok od 2. januára 2023. Výzva bude uzavretá 6. apríla.