Zadajte hľadaný výraz

Rastlinná výroba Z domova

Závlahy čakajú na nový impulz

Závlahy čakajú na nový impulz
insert_photoBAUER

Vláda schválila Akčný plán na riešenie dôsledkov sucha a nedostatku vody z dielne Ministerstva životného prostredia. Ide o historicky prvý prierezový materiál v tejto oblasti.

Rezort na ňom pracoval od vlaňajška a popri zmapovaní sucha a rôznych štúdií o suchu a nedostatku vody navrhuje aj konkrétne opatrenia. Tie si do roku 2025 vyžiadajú asi 140 miliónov eur, ktoré budú určené na preventívne, ale aj krízové a operatívne opatrenia.

„Financované majú byť najmä z európskych fondov a Environmentálneho fondu. Realizáciu týchto opatrení považuje ministerstvo za prvý krok v riešení problematiky sucha a nedostatku vody na Slovensku. Do budúcnosti si riešenie tejto témy bude vyžadovať ďalšie kroky a dodatočné finančné zdroje,“ uviedol tlačový odbor MŽP SR.

Podľa analýzy trpí suchom asi 17 percent územia Európy a asi 11 percent európskej populácie postihuje nedostatok vody. Náklady na škody spôsobené suchom sa za ostatných 30 rokov v Európe odhadujú na asi 100 miliárd eur.

Rezort pri príprave koncepcie vychádzal aj z porovnaní údajov v dvoch sledovaných obdobiach, ktoré preukázali aj výraznejšie posuny pri niektorých klimatických oblastiach a okrskoch v rámci Slovenska. Najsuchšia oblasť našej krajiny sa podľa zistení rozšírila na takmer celú Podunajskú nížinu, s výnimkou Hronskej a Ipeľskej pahorkatiny. Vysušuje sa tiež východná polovica Záhoria, okolie Lučenca i Rimavskej Soboty aj juh Košickej kotliny. Na Horehroní vznikol vplyvom sucha nový teplý klimatický okrsok.

Vplyvy klimatických zmien Slovensko výrazne pocítilo aj počas minulého roka, ktorý patrí k najsuchším za posledné desaťročia. Hoci ho novoprijatý akčný plán nezachytáva, sucho sa prejavilo v rôznych oblastiach a výrazne postihlo najmä poľnohospodárov. Tí pocítili nedostatok vlahy a zrážok takmer na celom území Slovenska.

Poľnohospodári navyše avizujú aj problémy s prístupom k vode. Skúsenosti s tým má aj rodina Máčajovcov, ktorá v Kráľovej pri Senci pestuje zeleninu a zemiaky

„Riešili sme vrt, keď sme potrebovali vodu na závlahu a boli sme v konflikte s jednou spoločnosťou, ktorá zásobuje priemyselný park. Aj oni potrebovali vodu a prakticky sme sa dostali do situácie, kedy ja ako poľnohospodár priamo bojujem o zdroj, ktorý je pre mňa veľmi dôležitý s ľuďmi, ktorí majú záujem vyrábať elektroniku, autá, diely do áut a podobne,“ vysvetlil svoje skúsenosti Juraj Máčaj.

Vlaňajšie sucho naplno odkrylo aj problém s chýbajúcimi a nefunkčnými závlahovými systémami. V minulosti fungovali na asi 300 tisíc hektároch, dnes je to asi len pätina.

„Problém so závlahami majú všetci, zeleninári, zemiakari, aj ovocinári. Prakticky už 30 rokov sa závlahy neriešia. Celý problém je v tom, že keď chceme zavlažovať, musíme sa zameriavať na intenzívne plodiny, aby sme im zabezpečili vodu. Ale my nemáme žiadnu koncepciu, ktorá by hovorila, ktorým smerom sa v poľnohospodárstve máme vydať, nemáme sa od čoho odraziť, a v tom je najväčší problém,“ myslí si predseda PD Trakovice Ján Bitter.

Družstvo využíva zrekonštruovaný systém závlah, ktorý prevádzkuje a udržuje na vlastné náklady.

„Keby nebolo nás poľnohospodárov, ani tých 60 tisíc hektárov závlah, ktoré na Slovensku dnes fungujú, by nešlo. My sme do toho dali peniaze, my sme chceli aby to fungovalo, my máme na starosti čerpačky, my sme to opravili a len z toho titulu to ide. Ale teraz štát hovorí, že je to štátne. Tak potom keď je to štátne, tak nech sa štát o to postará. Ale pravdou je, že ja nechcem, aby sa o to staral štát. Radšej nech štát povie, ktorým smerom máme ísť a nech nám ukáže reálnu koncepciu poľnohospodárstva. Zavlažovacie systémy by sme si opravili sami, ale nech nám ich dá do majetku. Tak ako je to teraz, to nie je ani ryba, ani rak,“ dodáva Ján Bitter.

Na posilnenie siete závlahových systémov bola zameraná aj výzva z eurofondov, ktorú ešte vlani vyhlásila a o pár týždňov neskôr zrušila Pôdohospodárska platobná agentúra.

„Zrušená bola z viacerých dôvodov, jedným bola aj absencia niektorých strategických dokumentov štátu, o ktorých bolo potrebné rokovať. Taktiež sa tam nemyslelo na všetky druhy zdrojov vody a nemyslelo sa na pôvodné závlahové systémy. A ľudí zaujímajú aj tie pôvodne závlahové systémy, aj tie chcú rekonštruovať, nechcú len nové. Rovnako sa vo výzve nemyslelo na chovateľov hospodárskych zvierat, na krmoviny na ornej pôde, pritom aj tie si zasluhujú pozornosť,“ vysvetlil pred časom Juraj Kožuch, riaditeľ PPA.

Podľa neho by novovyhlásená výzva mala riešiť aj niektoré z týchto nedostatkov

„Pripravovaná výzva na podopatrenie 4.1 zameraná na zlepšenie využívania závlah bude vyhlásená v prvom štvrťroku 2018 a oprávneným žiadateľom budú fyzické aj právnické osoby podnikajúce v poľnohospodárskej prvovýrobe. Podporené budú investície v súvislosti s využívaním závlah, realizáciou investícií do existujúcich a nových závlahových systémov, do infraštruktúry ako aj koncových zariadení, s cieľom ich výstavby, rekonštrukcie, modernizácie a efektívnejšieho nakladania so závlahovou vodou a energiou,“ uviedol tlačový odbor Ministerstva pôdohospodárstva SR.

Juraj Kožuch z PPA na margo pripravovanej výzvy dopĺňa, že jej filozofia má byť podľa eurokomisie v šeterení elektrickej energie a vody.

S obnovou a budovaním závlahových systémov ráta aj vládou schválený akčný plán na riešenie dôsledkov sucha. Podľa neho by sa do roku 2022 malo zrekonštruovať až do 510 km odvodňovacích kanálov, ktorých funkcia by sa navyše mala rozšíriť aj na zadržanie vody v krajine, a to dobudovaním zariadení na reguláciu odtoku, napríklad stavidiel. Na opatrenie má ísť z Programu rozvoja vidieka asi 70 miliónov eur. S príspevkom štátu v tejto oblasti schválený materiál nepočíta.

K ďalším opatreniam patrí aj modernizácia a obnova existujúcich a nových závlahových systémov za asi 25 miliónov eur z PRV, či vypracovanie udržateľných a pôdu šetriacich systémov obhospodarovania pôdy a priorizovanie obnovy meliorizačných kanálov. Koncepcia k opatreniam radí aj kladenie dôrazu na pestovanie plodín, ktoré sú pre dané klimatické podmienky vhodné s tým, že sa má podporovať obhospodarovanie pôdy zabraňujúce erózii a podporujúce retenčnú schopnosť pôdy. Materiál ráta aj s monitoringom sucha a jeho vplyvov.

Autor článku: Ivana Kaliská
Zdroj obrázku: BAUER

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
2 Komentárov
Najlepšie hodnotené
Najnovšie Najstaršie
Inline Feedbacks
View all comments
Brodda
Brodda
28. júl 2018 18:16

Treba podporit tych polnohospodarov, ktori sa o zavlahove systemy vybudovane za byvaleho rezimu, dokazali postarat a udrziavat v prevadzkyschopnom stave. Darebakom, ktori na to kaslali, si nezasluzia nic.

Farmár s úctou k prírode
Farmár s úctou k prírode
29. júl 2018 9:55

Súhlasím s predchádzajúcim komentárom, pretože len tí si zaslúžia podporu, ktorí závlahy nerozkradli, nenechali schátrať a starajú sa o ne. Neobstojí to, že veď nie sú ich vlastníkmi. Dotyčné podniky tak hospodária x desaťročí, nájomné zmluvy majú prakticky zabetónované len pre seba, takže toto nie je výhovorka. A ešte rečnícka… Celý komentár »