Popri klasických poľnohospodárskych družstvách, začali v polovici deväťdesiatych rokov vznikať v Českej republike aj odbytové družstvá. Jedným z prvých, ktorého existencia sa datuje od roku 1994 bolo Mliekarenské a odbytové družstvo Jih so sídlom v Tábore.

„Následne vznikali ďalšie odbytové družstvá, ktoré založili centrálnu odbytovú organizáciu pod názvom Mlecoop,“ uviedol Zdeněk Houška, miestopredseda odbytového družstva Jih. To je v súčasnosti i najväčšou odbytovou organizáciu z hľadiska objemu predaného mlieka k ďalšiemu spracovaniu. V súčasnosti má viac ako 200 členov.

„Odbytové družstva sú jedným z nástrojov, ako pre poľnohospodára vyjednať spravodlivejšiu cenu. Asymetria vyjednávacej sily je zrejmá. Pokiaľ tri štvrtiny obratu poľnohospodárskych výrobkov v Českej republike je sústredných do približne 10 obchodných reťazcov, tak potravinársky priemysel je koncentrovaný do niekoľkých stoviek spoločností, ale poľnohospodári sú atomizovaní do 23 tisíc podnikov,“ povedal Zdeněk Houška.

To bol aj dôvod, prečo od poľnohospodárov vzišla myšlienka na vznik silnej odbytovej organizácie, ktorá v dobe svojho vzniku bola najmä protiváhou Jihočeskej mliekarne. Po vstupe do Európskej únie začala odbytová organizácia s vývozom mlieka do zahraničia. Pokiaľ v polovici roku 2004 odklonilo odbytové družstvo na nemecký trh približne 15 tisíc litrov mlieka denne, tak začiatkom roku 2005 to už bolo 200 tisíc litrov.

„Súčasný celkový ročný objem nákupu a predaja mlieka sa pohybuje na úrovni 340 miliónov litrov, čo je 15 percent celkového nákupu v Českej republike. V súčasnosti družstvo obchoduje so štyrmi mliekarňami. Najväčším zmluvným partnerom je Madeta (bývalá Jihočeská mliekareň),“ uviedol Houška.

Do Madety denne tečie približne 390 tisíc litrov mlieka a so 40 percentným podielom je najväčším partnerom družstva Jih. Druhý najväčší partner s dodávkou 350 tisíc litrov mlieka denne je mliekareň Goldsteig v Nemecku a potom nasleduje mliekareň Klatovy s 23 percentným podielom a mliekareň Jihlava.

„Presun mlieka do Nemecka v roku 2004 a 2005 priniesol dlhodobo pozitívny efekt,“ hovorí Zdeněk Houška a jeho slová potvrdzujú aj priemerné nákupné ceny mlieka u našich západných susedov.

Pokiaľ podľa posledných štatistík bola cena mlieka v Českej republike v auguste na úrovni 28,13 centov za kilogram, tak na Slovensku bola cena necelých 27 centov. Ešte výraznejší rozdiel v speňažovaní produkcie bol v čase vrcholiacej mliečnej krízy, keď na Slovensku dosahovali ceny (máj 2009) 17,67 centa za kilogram a v Českej republike boli na úrovni približne 22 centov za kilogram. Taktiež je potrebné uviesť, že u našich západných susedov nikdy nepoklesla cena pod úroveň 21 centov za kilogram, pokiaľ na Slovensku za cenu nižšiu, ako je uvedená hodnota, predávali poľnohospodári produkciu celých 7 mesiacov!

„Potvrdilo sa, že čím väčší objem a sila, tým jednoduchšie presadenie našich požiadaviek. Predtým mliekarne iba predložili, alebo zaslali kúpne zmluvy a dnes je to o vyjednávaní. Pokiaľ ale nie je alternatíva presunu suroviny za lepšími podmienkami a samozrejme s dlhodobou perspektívou, sú cenové vyjednávania veľmi zložité a mnohokrát nemajú patričný efekt“ hovorí Zdeněk Houška.