Pojem welfare je prevzatý z angličtiny a predstavuje, ako sú napĺňané životné potreby zvierat. Tak ako ich majú ľudia, majú ich aj zvieratá. Každé musí byť odpočinuté, nasýtené, napojené a bez zranení. Povedal v diskusii s predstaviteľmi dvoch chovateľských zväzov Peter Juhás, z poľnohospodárskej univerzity v Nitre.

Všetko máme v génoch

„Najdôležitejšia zložka welfare spočíva v možnosti prirodzeného správania. Chováme ich vo forme domestikovaných zvierat, ale oni si všetko nesú stáročia v génoch. Ich predkovia si vo voľnej prírode zabezpečovali spomínané potreby určitým správaním, navyše patrila tam ochrana pred predátormi. Toto všetko majú zvieratá v moderných chovoch obmedzené. Takže o welfare môžeme hovoriť z viacerých pohľadov. Technológom ide najmä o naplnenie fyziologických podmienok, veterinári sa na tému pozerajú z hľadiska zdravia zvierat, biológovia-odborníci i laici tam vidia obmedzenia správania. Tieto tri pohľady by sme mali skĺbiť a zadefinovať si, ako ideálne podmienky dosiahnuť,“ hovorí Peter Juhás, pedagóg z Katedry špeciálnej zootechniky Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.

Okrem Petra Juhása sa Diskusných okrúhlych  stolov zúčastnil aj riaditeľ Únie hydinárov Slovenska Daniel Molnár a predseda Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka Alexander Pastorek.

Dôležité bolo nasýtiť populáciu po vojne

Počas rozhovoru odznelo i to, že myšlienka welfare vznikla v 60. rokoch minulého storočia, aj keď do popredia sa dostáva až v ostatných rokoch.

„Človek odjakživa vytváral podmienky pre zvieratá, aby sa cítili čo najlepšie. Do extrémov v intenzifikácii sa dostali chovy od 60. rokov, pretože bol dopyt po potravinách. Po vojne to bolo aj prioritnou úlohou poľnohospodárstva,“ hovorí Peter Juhás.

Ten ďalej informuje, že v roku 1965 vznikla kniha o technikách moderného chovu a poukázalo sa na nedostatky chovov.

„Vzbudila veľký ohlas. Vtedy sa definovali podmienky života zvierat a welfare. Keď sa populácia nasýtila, ľudia sa začali viac zaujímať aj o životné podmienky zvierat,“ pripomína Peter Juhás.

EÚ podporuje dobré životné podmienky zvierat

Alexander Pastorek, predseda Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka, hovorí, že v podmienkach chovu dojníc sa pojem welfare chápe aj ako záležitosť cti.

„Počty chovov od roku 1989 klesajú. Tí čo zostali, zotrvali aj preto, že majú tieto zvieratá radi. Pri vstupe do EÚ bolo okolo 800 chovateľov dojníc. Aktuálne ich je do 400. Dnes by sme márne hľadali takých, čo by nechceli vytvárať čo najlepšie podmienky pre zvieratá. Ale ako bolo povedané, welfare formuje spotrebiteľ,“ pripomína Alexander Pastorek.

Spotrebiteľ kladie nároky na trh a ten to prenáša na chovateľov. Proces intenzifikácie šiel proti welfare a dnes je potrebné hľadať kompromis.

Úžitkovosť dojníc rastie aj vďaka welfare

„U dojníc sú štandardy, akú plochu by malo zviera mať. V súčasnosti bežia programy, že chovatelia, ktorí zabezpečujú pre dojnice nadštandardné priestorové podmienky, dostávajú za to isté kompenzácie zo strany EÚ,“ pripomína A. Pastorek.

Pokiaľ kedysi boli dojnice umiestnené v murovaných objektoch, dnes vidíme, že chlad nie je pre zvieratá problém.

„Dokonca, keď majú možnosť ísť von v suchom prostredí, vyberajú si takéto prostredie,“ hovorí A. Pastorek a pripomína, že úžitkovosť sa za ostatné desaťročia zvýšila o sto percent.

„To súvisí aj so životnými podmienkami zvierat,“ hovorí A. Pastorek.

Na jeho slová nadväzuje odborník z univerzity: „Základné minimá sú dané zákonom pre jednotlivé druhy a kategórie zvierat. Potom v rámci Programu rozvoja vidieka je možné na základe rozširovania priestorových možností dostávať isté kompenzácie. Prax ukázala, že podmienky chovu sa v súčasnosti neustále zlepšujú,“ pripomína P. Juhás.

Vajíčko ako čítanka dobrých podmienok zvierat

Najvýraznejšie je pojem welfare známy z chovu hydiny, pretože kým spotrebiteľ si na obale mlieka neprečíta, z akého je chovu, pri vajíčkach to má zadefinované na obale i priamo na vytlačenom kóde na vajci.

„V prípade výkrmových kurčiat nie je vo welfare v Európe jednotná línia, dokonca ani u nás. Niektorí sa držia zákona a niektorí vytvárajú podmienky navyše,“ pripomína D. Molnár.

Podmienky vytvorené napríklad pri výkrmovej hydine navyše potom často využívajú aj marketingovo špeciálnym pomenovaním produktov, napríklad ako farmárske kurča.

„Nosnice majú zadefinované minimálne štandardy na jednotlivé spôsoby chovu. Poznáme štyri základné spôsoby, ktoré sú dané kódom na vajíčkach: klietkové chovy, podstielkové chovy, voľný výber a biochov. Je rozdiel v klietkových chovoch. Sú neobohatené a obohatené. Tie prvé by sme nemohli považovať za welfare. Od roku 2012 sa u nás také nepoužívajú, ale v EÚ sa vyskytujú. Každý spôsob chovu má svoje výhody a nevýhody,“ pripomína Daniel Molnár.

Ten poukazuje na to, že základným ukazovateľom welfare je, koľko nosnica znesie vajec a aký je úhyn v chove.

Klietkový či podstielkový chov?

„Najväčší rozdiel medzi klietkovým a podstielkovým chovom je úhyn. Pri klietkovom chove 5-6% k 15-20% v neprospech voliérových chovov. Nie vždy je pravda, že klietkový chov musí byť horší,“ pripomína D. Molnár.

“Nosnice vo veľkých skupinách žijú v strese ako keď sú v klietke v malej skupinke. Aj preto je nadmerná mortalita a aj zranenia,“ hovorí P. Juhás z SPU.

Daniel Molnár vysvetľuje, že tlak na podstielkové chovy začal vznikať pred dvomi rokmi od zahraničných reťazcov, aj keď v EÚ je viac klietkových chovov v obohatených klietkach.

„Podstielkové chovy sú však v našich podmienkach komplikované z hľadiska priestorových, veterinárnych, ekologických i z hľadiska produkcie vajec,“ pripomína D. Molnár.

Ten hovorí, že im neprekáža spĺňať tieto požiadavky, no ešte chovatelia nesplatili úvery z prebudovania chovov na obohatené klietky z roku 2012 a už si berú úvery na ďalšie modernizácie.

„Navyše, moderné chovy s obohatenými klietkami sú v najlepšom stave a zďaleka sa nepribližujú ku koncu životnosti. Nemáme však problém ich vymeniť, no otázne sú aj výnosy z produkcie. Nie sú totiž také, ako by sme očakávali,“ pripomína Molnár.

I na veľkých farmách sa dali dosiahnuť rovnako kvalitné podmienky

Oblasť welfare zvierat je tak pre našich chovateľov známa a v praxi už bežne zavedená.

„Nezáleží ani na veľkosti priestoru, ale na jeho členení. Jednoducho, aby zviera malo pocit, že ten priestor je nekonečný. Síce sa z hľadiska súčasnosti zdá téma welfare významná, v skutočnosti je trochu preceňovaná. Z výskumu vedcov na dánskych farmách vyplýva, že dobré podmienky v modeli tvoria 14-percent. Najväčší vplyv má manažment a manažér farmy. Rakúski farmári nezistili rozdiely medzi veľkosťou farmy a welfare. I na veľkých farmách sa dali dosiahnuť rovnako kvalitné podmienky na dobré výsledky a produkciu,“ uzatvára Peter Juhás.