Rok pôsobenia aktuálneho vedenia ministerstva pôdohospodárstva vo funkcii hodnotia jeho predstavitelia pozitívne. K vyzdvihovaným bodom patrí najmä odstránenie korupcie, klientelizmu a kšeftovania v oblasti dotácií.

„Ak by sme aj nič iné neurobili len toto, tak si myslím, že by sme sa nemuseli hanbiť. Ale našťastie, je toho viacej,“ skonštatoval po roku vo funkcii minister pôdohospodárstva Ján Mičovský.

Za uplynulé mesiace vyzdvihuje predovšetkým to, že rezort pripravil zavedenie redistributívnej platby, pokračuje v projektoch pozemkových úprav, podporil slovenské produkty na pultoch v podobe slovenských jahniat či diviny, zrovnoprávnil platby na dobytčie jednotky a rozbehol výzvy na investície.

Investície sú prioritou

Práve investíciám sa chce rezort venovať aj v nadchádzajúcom období. Už v máji by mali byť vyhlásené 4 investične zamerané výzvy.

„Takú obálku, akú pre tento a budúci rok vyčleňujeme pre túto oblasť, sme tu dlho nemali,“ uviedol štátny tajomník MPRV Andrej Gajdoš.

Celkovo ide o balík vyše 337 miliónov eur.

„Prvou výzvou bude výzva na podporu na investícií do poľnohospodárskych podnikov, to bude 152,6 miliónov eur. Druhá je podpora na investície na spracovanie, uvádzanie na trh alebo vývoj nových výrobkov, kde plánujeme alokovať 161 miliónov eur. Tretia bude spolupráca malých poľnohospodárskych subjektov, kde bude alokovaných 20 miliónov eur a štvrtá podpora na začatie podnikania pre rozvoj malých poľnohospodárskych subjektov, kde to bude čiastka 3,42 milióna eur,“ dodal Gajdoš.

V rámci podpory investícií do poľnohospodárskych podnikov chce rezort podporiť napríklad rekonštrukciu či budovanie maštalí, výsadbu sadov, vrátane orechových, oplotenie sadov a protimrazové opatrenia či výsadby chmelníc a viníc.

„V rámci podpory spracovateľov plánujeme podporiť mäsospracujúci, konzervárenský, hydinársky, mraziarenský, cukrovarnícky, mlynský, pečivársky a pekársky priemysel a výrobu kŕmnych zmesí,“ uviedol štátny tajomník.

Výzva zameraná na spoluprácu malých farmárov by mala pomôcť menším subjektom, ktoré nebudú majetkovo prepojené, napríklad spolupracovať pri kúpe spoločnej techniky či vytvorení menšej spoločnej mliekarne alebo bitúnku.

„V rámci výzvy 6.3 to bude o paušálnych platbách pre malých farmárov. Pokiaľ splnia štandardné výstupy, každý by mal obdržať platbu 15 tisíc eur,“ tvrdí Gajdoš.

Všetky výzvy budú podľa ministerstva pôdohospodárstva zamerané pomerne široko, aby sa v nich našli všetci poľnohospodári. Zvýhodnenia sa však dočkajú menšie subjekty.

Menej byrokracie aj subjektívnych náhľadov

Subjektívne kritériá by sa po novom mali stať už minulosťou. Ministerstvo potvrdilo, že ich neplánuje v pripravovaných výzvach vôbec použiť.

„Budú len objektívne kritériá a budú uprednostnení žiadatelia, ktorí doteraz úspešní neboli v predchádzajúcich výzvach,“ uviedol štátny tajomník.

Podľa neho budú pripravované výzvy ešte predmetom rokovania s poľnohospodárskymi samosprávami, rovnako ešte musia prejsť monitorovacím výborom Eurokomisie.

Vedenie ministerstva už od svojho nástupu avizuje odbyrokratizovanie podpôr. K tomu by malo dôjsť v tomto roku.

„Chceme, aby sa nešlo na kontrolu všade, tak ako je to teraz, pretože to zdržuje spracovanie projektu aj vyplatenie platieb. Ideme urobiť rizikovú analýzu, čo nám Eurokomisia umožňuje a pôjdeme len na podniky, ktoré sa nám budú zdať rizikové. Tiež chceme zaviesť systém sledovania projektu, aby každý žiadateľ videl, kedy bol zaevidovaný, čo sa s ním stalo, aké bodové hodnotenie mu bolo pridelené, aby videl celý životný cyklus projektu,“ dodal Gajdoš.

„Žiadatelia aj verejnosť to budú môcť transparentne kontrolovať a budú môcť sledovať, ako úspešný uchádzač s peniazmi narába, až do konkrétneho finálneho využitia, na čo boli peniaze určené,“ doplnil minister Ján Mičovský.

Kedy systém začne fungovať v praxi, rezort zatiaľ nepovedal.

Očistenie PPA

Pôdohospodárska platobná agentúra, ktorá sa stala predmetom auditov, kontrol aj policajných zásahov, by mala podľa rezortu získať naspäť dôveryhodné postavenie. Ministerstvo potvrdilo, že nateraz nemá vedomosť o žiadnych nových či pokračujúcich korupčných praktikách. Práve pre ne sa agentúra dostala do podmienečnej akreditácie – tú trvalú musí do jesene obhájiť.

„Mali sme vyše 50 kritérií, ktoré sme potrebovali napraviť, posledným forenzný auditom nám pribudlo ďalších 20. Takže máme 77 kritérií, ktoré PPA musí splniť. K dnešnému dňu máme splnených 30 opatrení, a 47 opatrení je rozpracovaných,“ vyjadril sa šéf PPA Jaroslav Jánoš, podľa ktorého sa na ich dokončení aktívne pracuje.

Pozemkové úpravy

K prioritám rezortu bude v najbližších rokoch patriť aj obnova krajiny, vrátane pozemkových úprav. Rezort podpísal 130 projektov, pripravených minulou garnitúrou, ktoré sa tak mohli v praxi rozbehnúť. Pripravuje ďalšie projekty.

„Okrem toho 95 katastrálnych území má urobené konanie a pripravujeme financie, aby sme mohli urobiť ďalšiu etapu a mohli podpísať zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku. Okrem toho máme vytipovaných 120 území pre tento aj budúci rok,“ potvrdil štátny tajomník Martin Fecko.

Rezort si za cieľ kladie nielen vysporiadanie pozemkov, ale aj obnovu krajiny a zahrnutie prvkov krajinnej architektúry, s ktorými sa dosiaľ veľmi nepracovalo. Preferovať preto bude komplexné pozemkové úpravy, ktoré zahrnú napríklad aj budovanie vetrolamov, zelených pásov, vodozádržných opatrení či rybníkov. Súčasným tempom, ak pravidelné investície do pozemkových úprav nepoľavia, bude vyriešenie celej krajiny trvať asi 30 rokov. Slovensko mohlo pozemkové úpravy urýchliť a získať na ne aj peniaze z plánu obnovy. Pôvodne z neho plánovalo na tento účel čerpať 60 miliónov eur, ktoré však napokon z návrhu vypadli.

Otázky nad plánom obnovy

Hoci plán obnovy poľnohospodárstvo úplne vyčlenil z pripravovaného scenára čerpania peňazí, podľa ministerstva to nemusí byť nadobro.

„Táto otázka je stále otvorená. Komunikujeme s Bruselom aj v rámci slovenských možností. Je to otázka, ktorú zodpovieme o mesiac, pretože o mesiac padne závora a bude všetko jasné. Ale máme pozitívne správy, že pôdohospodárstvo v rámci Európy a aj z pohľadu Európskej komisie je veľmi silno podporované a apeluje na to, aby aj prostriedky z plánu obnovy boli použité aj pre pôdohospodárstvo,“ vyjadril sa minister.

Mičovkého plány o čerpaní z plánu obnovy z minulosti však nenabrali ani raz reálne kontúry. Pôvodne chcel pre rezort čerpať 2 miliardy eur, ktoré sa neskôr zúžili na miliardu. V pripravovanom návrhu napokon svietila len jedna položka – spomínaných 60 miliónov eur na pozemkové úpravy, ktorá tesne pred finále tiež úplne vypadla. Ministerstvo však odmieta odporúčania rezortu financií, aby na potrebné opatrenia a takzvanú obnovu, čerpalo peniaze z obálky zo spoločnej poľnohospodárskej politiky.

„Tu je jasná deliaca čiara. My z Programu rozvoja vidieka podporujeme pôdohospodárov, ľudí, ktorí nám zabezpečujú to najzákladnejšie. Peniaze z plánu obnovy sú na obnovu krajiny. Krajina je zanedbaná a z hľadiska biodiverzity a krajinárskych prvkov potrebujeme veľké prostriedky,“ uzavrel minister.