Výška redistributívnej sadzby určenej na podporu prvých hektárov dosiahne päťdesiat eur na hektár. Číslo, ktoré zaznelo vôbec prvý raz v štvrtkovej rozhlasovej relácii potvrdilo dnes na tlačovej konferencii, v kontexte ďalších údajov, vedenie ministerstva pôdohospodárstva. Vzhľadom na to, že od záveru minulého týždňa by malo byť slovenské oznámenie o zámere zaviesť redistributívnu platbu v Bruseli, ide o konečnú informáciu.

Pribudli by závažné okolnosti na poliach?

„Stopäťdesiat je trikrát viac, ako päťdesiat. V tomto prípade môžeme očakávať, ak to priznám úprimne, aj nejaký prejav nespokojnosti, lebo 150 eur by nás potešilo viac,“ povedal minister pôdohospodárstva.

Ten svojich fanúšikov pred budovou ministerstva pôdohospodárstva ešte minulý týždeň v pondelok ubezpečoval, že aj návrh redistributívnej platby, ktorý bol takmer na maximálnej možnej úrovni, sa môže ešte zvýšiť.

„Verím, že najbližšie hodiny alebo najbližšie dva dni prinesú odpoveď aj na to, že možno bude podpora týchto ľudí ešte výraznejšia, ako čakali,“ povedal minister 15. februára 2021.

Príjemné prekvapenie, ktoré minister tajomne sľuboval, sa nakoniec nekonalo.

Platba je vo finálnom oznámení aj oveľa nižšia, ako Ján Mičovský ohlásil počas mimoriadneho agrovýboru v Národnej rade SR. Čo sa ministrovi však podarilo zabezpečiť je, že zvýšená podpora začína prvými hektármi a nie od hranice piatich hektárov, ako požadovali niektorí vládni partneri.

Pri výške sadzby sa naopak zdá, že si šéf rezortu osvojil názor koaličných partnerov a dokonca aj Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, keď dnes uviedol, že vysoká platba môže ešte vo väčšom rozsahu priniesť na polia konflikty.

„Poviem úprimne, nechceli sme riskovať, že by táto čiastka 267 eur (pozn. poľnoinfo.sk: spolu SAPS a redistributívna platba) spôsobila, že by nám pribudli závažné okolnosti na tých poliach,“ povedal Ján Mičovský.

S aktuálnou výškou redistributívnej platby je spokojná aj Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, ktorá dnes podvečer reagovala krátkym stanoviskom.

„SPPK hodnotí výšku schválenej redistributívnej platby ako rozumný kompromis na základe našich relevantných odborných argumentov a zdravého rozumu. Platba vo výške 50 eur na prvých 28 hektárov pre rok 2021 je jeden z kompromisov, ktorý sme pre prechodné obdobie rokov 2021 a 2022 od začiatku navrhovali,“ uvádza v písomnom stanovisku SPPK.

Zo 64 je 26 miliónov eur

Na to, aby si minister splnil sen o redistributívnej sadzbe je potrebné previesť medzi piliermi oveľa viac prostriedkov, ako vyžaduje samotná podpora prvých hektárov. Celkovo má ísť o čiastku 25,9 milióna eur, pričom na redistributívnu platbu je vyčlenená len necelá polovica uvedeného balíka.

Konkrétne suma 11,1 milióna eur sa má deliť na 7,7 milióna eur pre roľníkov, ktorí obhospodarujú do 100 hektárov poľnohospodárskej pôdy. Zvyšná suma v objeme 3,4 milióna eur je určená pre poľnohospodárov, ktorých výmera presahuje 100 hektárov.

Ďalšie prostriedky, podľa tabuľky, ktorú počas tlačovej konferencie držal minister v rukách, poputujú na greening a to v sume 7,7 milióna eur, samotný SAPS vo výške 3,1 milióna eur a na viazané podpory vo výške 3,9 milióna eur.

Tak predsa druhý pilier

Dnes Ján Mičovský detailnejšie vysvetlil aj to, odkiaľ vôbec prostriedky na posilnenie podpôr prvých hektárov pochádzajú. Pred takmer dvoma týždňami vo vysielaní TA3 totiž medzi šéfom rezortu a predsedom SPPK nedošlo k zhode ani na tom, odkiaľ minister peniaze na redistributívnu platbu vzal.

„Na moje prekvapenie, dnes bolo porušené aj programové vyhlásenie vlády, ktoré hovorí o tom, že tou najlepšou zbraňou je podpora produkcie a presun prostriedkov z prvého do druhého piliera. My sme sa dnes dozvedeli, že ideme presúvať z druhého do prvého piliera,“ uviedol 10. februára 2020 v diskusii Emil Macho.

S týmto vyjadrením minister pred dvoma týždňami nesúhlasil a vo vysielaní povedal, že nie je pravdivé.

„Dalo by sa to nazvať aj horším slovom,“ uviedol v TA3 minister na margo informácie, že ide o prostriedky získané presunom medzi piliermi.

Na dnešnú novinársku otázku, čo sa stane s rozdielom medzi ohlásenou podporou vo výške 64 miliónov eur a zaslaným číslom do Bruselu vo výške takmer 26 miliónov eur, minister odpovedal: „Nič sa nezmenšilo, len ten prevod bol z II. do I. piliera o to menší.“

Neskôr minister reagoval, že prostriedky pochádzajú z kofinancovania európskych podpôr zo štátneho rozpočtu.

„V tomto prípade to bola čiastka spojená nie priamo s Programom rozvoja vidieka, ale s Next generation, kde bola tá miera spolufinancovania od 0 do 100 percent. Využili sme práve to veľké rozpätie,“ hovorí Ján Mičovský.

Nižšie investície, viac do spotreby

Opísaným krokom tak pravdepodobne dôjde k oslabeniu financovania projektových opatrení a samotný aktuálny medzipilierový presun je takmer presnou kópiou toho, čo sa udialo v aktuálnom programovacom období.

Práve tento krok pritom býva poľnohospodárom vyčítaný, lebo agrosektor bol ochudobnený o projektové investície. Tie mohli chlebové odvetvie nakopnúť k produkcii, ale vďaka presunu z druhého do prvého piliera sa prejedli v prevádzkových výdavkoch. Dnes sme svedkami rovnakej situácie, aj keď objem prostriedkov určených na presun z investícií do prevádzky sa v priebehu približne jedného týždňa znížil o 38 miliónov eur (z ohlásených 64 miliónov na odsúhlasených 26 miliónov eur).

Stropovanie nebude

Ak sme v minulosti upozorňovali, že prostriedky určené na redistributívnu platbu sa získavajú zo zastropovaných podpôr, tak minister dnes akoby náhodou uviedol, že so stropovaním sa v roku 2021, a ani v nasledujúcom roku prechodného obdobia, nepočíta.

Prvotný návrh stropovania bol značne bezzubý a začínal na sume 500 tisíc eur. K nej sa pritom ešte pripočítavali mzdové náklady.

Maximálnu hranicu priamych platieb v tejto podobe predstavil minister 30. septembra 2020 keď uviedol, že došlo k rozhodnutiu stropovať priame platby už v budúcom roku.

„Rozhodli sme sa so všetkými dobrými zváženiami aj rizikami, ktoré vnímame. Bude to odskúšanie si prechodného obdobia v relatívne takej bezpečnej rovine, že na nulu sa pôjde až cez 500-tisíc eur,“ vysvetľoval v septembri Ján Mičovský, minister pôdohospodárstva.

Toto vyjadrenie zo záveru septembra minulého roka už nie je pravdivé a minister dnes novinárom povedal, že samotné zavedenie hornej hranice podpôr prináša značné riziká.

To hlavné by malo byť, že Slovensko nedokáže správne započítavať mzdové náklady a tak pre produkčných poľnohospodárov navyšovať výšku stropu priamych platieb.

Podľa nášho zdroja, ak by sme stropovanie uplatňovali a ak by naozaj k takejto chybe došlo, Slovensko môže od Európskej komisie dostať sankciu až vo výške 10 percent z ročného objemu priamych platieb. Suma, ktorú by štát musel vrátiť do európskeho rozpočtu by tak v prípade chybného započítavania mzdových nákladov mohla dosiahnuť až 40 miliónov eur ročne.

Efekt zo septembrového predstaveného návrhu stropovania by však podľa výpočtov J. Pokrivčáka a M. Tótha z poľnohospodárskej univerzity v Nitre dosiahol asi 90 tisíc eur a dotkol by sa jediného poľnohospodárskeho podniku.

Gajdoš: Neradi robíme veci na kolene

„Stropovanie priamych platieb tento rok nebude. Nedokážeme započítať mzdy do stropovania. Mysleli sme, že bude stačiť čestné prehlásenie poľnohospodára, ktorý uvedie koľko miezd minul na produktívnu poľnohospodársku výrobu a koľko na režijné náklady. Opäť je to určitý vývoj poznania, ktorý nás doviedol k záveru, že stropovanie bude v novom programovacom období a pre tento rok by poľnohospodárom priniesol viac škody ako osohu,“ uviedol dnes na tlačovke na otázku portálu poľnoinfo.sk minister.

Vyjadrenie ministra doplnil štátny tajomník Andrej Gajdoš, ktorý predstavil zámery na nasledujúce programovacie obdobie.

„Robilo sa to vtedy na kolene a neradi robíme veci na kolene, lebo sa nám to nemusí vyplatiť. Skôr sa sústreďujeme na to, ako to pripraviť v novom programovacom období. Vtedy zvažujeme ani nie stropovanie, ale že pôjdeme cestou degresivity. To znemaná, že môžeme znižovať základnú platbu na nižšie úrovne ako je 100 tisíc eur, samozrejme za započítania mzdových nákladov,“ upresnil Andrej Gajdoš.

Aj keď sa téma redistributívnej platby na tento rok zdá ako uzavretá, nie je to tak. Informáciu o tom, či Slovensko podporu prvých hektárov zavedie aj v roku 2022 musíme spolu s ďalšími podrobnosťami oznámiť Európskej komisii najneskôr 1. augusta tohto roka. Minister na otázku poľnoinfo.sk, či sa pôjde podľa rovnakého mechanizmu ako v aktuálnom kalendárnom roku odpovedal neurčito.

„Pre druhý rok prechodného obdobia budú rovnaké opatrenia, keď nie lepšie,“ odpovedal Ján Mičovský k zavedeniu redistributívnej platby v budúcom roku.