VÚB Banka je pripravená podieľať sa na financovaní štrukturálnych zmien nášho poľnohospodárstva. Pred niekoľkými rokmi sme výrazne naštartovali naše financovanie agrosektoru a odvtedy nespomaľujeme, ba dokonca pridávame.

Už dnes za nami vidíme mnohé úspešné projekty, ktoré sme financovali s cieľom dlhodobého zvyšovania efektívnosti našich poľnohospodárskych a potravinárskych podnikov. Len investície do nových technológií dokážu zabezpečiť vyrovnávanie rozdielu medzi našim a európskym agropotravinárstvom. Naše tempo musí byť logicky vyššie, ako sú zmeny v západnej časti Európy.

Chýbal systém dlhodobej a stabilnej štátnej agrárnej politiky

Po roku 1990 došlo k obratu štruktúry slovenského poľnohospodárstva.  Spoločensko- ekonomické zmeny vyústili v rozpad dlhodobých dodávateľsko – odberateľských vzťahov. Spoločnosť sa menila prirýchlo a pri mnohých situáciách sa postupovalo prístupom pokus – omyl. Toto obdobie nezmazateľne zasiahlo naše poľnohospodárstvo. Odišli z neho kvalitní ľudia, prudko sa znížili stavy zvierat, ale aj úžitkovosť a najmä chýbal systém dlhodobej a stabilnej štátnej agrárnej politiky.

Vstup do Európskej únie pred 15-timi rokmi mal pre mnohých poľnohospodárov horkú príchuť. Našej politickej reprezentácii bola vyčítaná nedostatočná aktivita v predvstupových vyjednávaniach, čo výraznou mierou ovplyvnilo aj prvé roky nášho agrosektora od vstupu do Únie.

Hneď prvý rok naši poľnohospodári pracovali len s 25-percentnou výškou priamych platieb oproti starým členským štátom. Tento likvidačný prístup k našim roľníkom bol nakoniec zmiernený „veľkorysou“ možnosťou štátu dorovnať priame platby zo štátnych rozpočtov pristupujúcich krajín o ďalších maximálne 30-percent. Spolu teda 55-percent.

Náš štát zmietaný v transformácii ekonomiky si v prvé roky od vstupu do Únie nikdy nedovolil využiť maximálny možný doplatok.  Aj keď naši susedia vo Vyšehradskej štvorke k tomu pristupovali.

Európska únia je najmä príležitosť

Poľnohospodárstvo bolo na okraji záujmu politickej reprezentácie a poľnohospodári pohodení v nových ekonomických podmienkach bez dostatočnej stability. Európska únia a jej staré členské štáty s obavou sledovali vstup veľkých kolektivizovaných fariem na spoločný európsky trh. Aj z tejto obavy vyplynul ich nehorázny prístup napríklad už k spomínanej výške priamych platieb.

Tento rok oslavujeme 15-rokov od vstupu Slovenska do Európskej únie. Prvé roky naozaj neboli ľahké. Obavy mali naši poľnohospodári, aj západoeurópski farmári. Už po niekoľkých rokoch sa ale začalo ukazovať, že Európska únia je najmä príležitosť. Príležitosť vyniknúť aktívnym a schopným (nie len poľnohospodárom, ale aj štátom) a dokázať využiť spoločný trh pozostávajúci z 500-miliónov obyvateľov.

Po 15-rokoch môžeme konštatovať, že naše poľnohospodárstvo sa modernizuje. Spoločná poľnohospodárska politika, aj napriek nerovnému prístupu, dokázala priniesť do nášho agrorezorta stabilitu. Plánuje sa na sedem rokov, podpory sa pravidelne vyplácajú a systém sa skôr mení na národnej úrovni, ako na tej európskej.

Slovenskí poľnohospodári sú pripravení na zásadné zmeny

Znížil sa priemerný vek používanej poľnohospodárskej techniky, ktorý vôbec najhoršie ukazovatele dosahoval v predvstupovom období Slovenska do spoločenstva najvyspelejších európskych štátov. Neuveriteľným spôsobom rástla aj úžitkovosť na našich farmách. Pokiaľ na prelome tisícročia dosahovala priemerná úžitkovosť na Slovensku 4600-kilogramov mlieka na dojnicu, tak podľa údajov z roka 2018 dosahuje 7400-kilogramov na dojnicu. Nárast úžitkovosti za 20-rokov dosiahol 60-percent. Pri výrobe mlieka zostali len špičkové podniky a o čom svedčí aj enormný nárast dojivosti.

Slovenskí poľnohospodári sú pripravení na zásadné zmeny vo fungovaní nášho chlebového odvetvia. VÚB Banka chce byť pri tom. Veríme nášmu poľnohospodárstvu a našim poľnohospodárom. Úverová angažovanosť našej banky v agrosektore je 460 miliónov eur. Čo nás robí najväčšou slovenskou bankou zameranou na agrosektor.

Máme ale aj rezervy. Už v najbližšom období sa chceme ešte vo výraznejšej miere orientovať na malých a stredných poľnohospodárov. Momentálne pripravujeme produkty, ktoré budú cielené priamo na nich. Aj malé farmy musia prejsť modernizáciou, aby sa dokázali dlhodobo rozvíjať a konkurovať podnikom, ktoré tvoria kostru domáceho poľnohospodárstva.

Pozitívne sa pozeráme aj na plány Európskej komisie, ktorá v nasledujúcom programovacom období chce vo výraznejšej miere presadiť využívanie finančných nástrojov. To môže zabezpečiť adresnejšiu podporu poľnohospodárskych subjektov. Chceme komunikovať s Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka ale aj s Pôdohospodárskou platobnou agentúrou o povinnom zavedení týchto finančných nástrojov aj u nás. Bonifikácia úrokov z úverov je tým správnym spôsobom, ktorý zabezpečí premyslené investovanie a postupné zvyšovanie výkonnosti nášho poľnohospodárstva.