Mrkva, petržlen, zeler, kapusta, paprika alebo melóny. Sortiment o ktorom hovoríme, že chýba na pultoch obchodných reťazcov zo slovenských zdrojov sa vo veľkom pestuje neďaleko obce Voderady v Trnavskom kraji. Ráz tamojších polí pôsobí ako zväčšené záhony starostlivého záhradkára. Mrkva a petržlen sú zasiate do hrobčekov a zeleru sa akurát tvorí bulva. V závere júla je poľná paprika bohato zarodená a zberajú ju desiatky zamestnancov a brigádnikov spoločnosti Agromačaj.

Tá hospodári pri Voderadoch len tretí rok a výrazne zmenila osevný postup, na ktorý boli tamojší obyvatelia zvyknutí. V minulosti sa v tejto obci vyrábalo najmä mlieko, čomu bola prispôsobená aj štruktúra rastlinnej výroby. Dnes je táto oblasť zásobárňou zeleniny nie len pre slovenský, ale aj český a maďarský trh. Potenciál v tamojšej pôde videl najväčší slovenský zeleninár a v tomto roku aj obhajca víťazstva v súťaži TOP AGRO Slovensko – Juraj Mačaj. Jeho rodina roky hospodárila najmä v okolí Kráľovej pri Senci a známi boli najmä ako producenti zemiakov.

Novinkou je poľná paprika

To sa v posledných desiatich rokoch začína meniť. K zemiakom pribudla aj iná zelenina a polia tamojšej spoločnosti sa rozšírili až k Malým Karpatom alebo k Trnave. Rozmanitosť výroby je čím ďalšej väčšia a aj osvedčené zemiaky, alebo cibuľa, pýtajú stále rozsiahlejšie výmery. Obchodné reťazce, ktoré produkciu z tamojších polí vykupujú, sú spokojné s kvalitou, cenou aj dodanými množstvami.

„Odberateľa musíte stále držať v tranze. Keď povie skoč, nemôžete sa pýtať prečo, ale ako vysoko,“ smeje sa Juraj Mačaj.

Mimochodom, dôsledkom spomínaného prístupu je, že sa v tomto roku prvý raz na tamojších poliach objavila poľná paprika.

 „Oslovili nás z Tesca, ktorému dodávame sortiment zeleniny, či im nevieme zabezpečiť aj poľnú papriku. Môj prvý plán bol zakontrahovať ju u slovenských pestovateľov a dodať ju obchodnej siete. Nájsť ale spoľahlivého pestovateľa nebolo jednoduché, tak sme sa rozhodli zabezpečiť ju z našej produkcie,“ hovorí Juraj Mačaj.

Vysadili ju na 7-hektárov pôdy a ak sa nič neočakávané nestane, tržby z hektára by ich mali príjemne prekvapiť.  Začiatky pestovania sú pri každej novej plodine u Mačajovcov rovnaké. Pustia sa do výroby s plným nasadením a neúspech si nepripúšťajú. Robia všetko preto, aby stopercentný prístup priniesol želaný efekt. Z toho vyplývajú aj investície do technológií, ktoré nakúpili až na 30-hektárovú výmeru papriky. Okrem nej je ale dôležité ovládať a poznať potreby danej plodiny.

Pestovatelia zeleniny odišli, lebo neboli priamo zastúpení na trhu

„Do teamu nám pribudla pani, ktorá celý svoj profesionálny život pestovala zeleninu. Dnes je u nás a má absolútne voľné ruky pri pestovateľských postupoch, nákupe vstupov, alebo organizácií spolupracovníkov. Špičkové výsledky dosiahnete len s najkvalitnejšími ľuďmi. Preto už roky máme napríklad špecialistu na zemiaky, cibuľu, alebo koreňovú zeleninu,“ vymenúva Juraj Mačaj.

Za ostatných päť rokov dokázali Mačajovci pri väčšine plodín zdvojnásobiť pestovateľské výmery. Dnes preto pestujú 1000-hektárov zemiakov, 560-hektárov cibule, 230-koreňovej zeleniny, 95-hektárov kapusty alebo 60-hektárov cesnaku.

Pokiaľ iní pestovatelia postupne z trhu odchádzali, oni sa zväčšovali. Ostatné roky im nahráva aj samotný záujem spotrebiteľov o pôvod potravín, ktoré konzumujú. Tomu sa prispôsobili aj obchodné reťazce a vo väčšej miere prejavujú záujem o nákup z lokálnych zdrojov.

 „To, prečo odišla väčšina pestovateľov z oblasti poľného pestovania zeleniny je, že neboli priamo zastúpení na trhu. My máme zmluvy s reťazcami. Žiadne medzičlánky, ktoré v niektorých prípadoch dokázali odkrojiť 50, ale aj 80-percent potencionálnej marže. Sprostredkovatelia boli schopní dotlačiť pestovateľa až na krv. Tomuto sa od roku 2001 vyhýbame a obchod si riadime sami. Stálo nás to veľa energie a rizika, ale bolo to kľúčové rozhodnutie,“ spomína Juraj Mačaj.

O maloobchod sa tamojší hospodári starajú aj potom, keď sa zo skladu vyvezie posledná vlečka zeleniny, ktorá sa urodila na tamojších poliach. Produkciu dodávajú celoročne, to znamená, že časť musia nakúpiť v zahraničí.

Čím horšie, tým lepšie

„Celé to riešime za zákazníka. Keď vieme, že zber našej úrody začne skôr, tak skončíme aj skôr s dovozom. Keď ale vidíme, že sezóna potrvá dlhšie, tak sa zahraničná zelenina na pultoch objaví neskôr. Má to svoje výhody. Pravdepodobne, keby sme dodávali len našu produkciu, tak zákazník nás odstaví od dodávok skôr z obavy, či dokážeme plniť jeho požiadavky aj v závere sezóny,“ hovorí Juraj Mačaj,

Poľnohospodárstvo je volatilné odvetvie, ktoré veľmi citlivo vníma napríklad sucho, alebo neúrodu vo svete. Ceny vedia v priebehu týždňa výrazne vyrásť, ale aj padnúť na dno. Pri zelenine stále platí, že jej cena sa určuje dopytom a ponukou na trhu a nie burzovými špekuláciami.

„Vyhrávame heslom, čím je horšie, tým lepšie. Čím je väčšie sucho a neúroda v Európe, tým pre nás lepšie,“ hovorí Juraj Mačaj.

Ten v zapätí vysvetľuje, že je to najmä z dôvodu, že väčšinu polí majú pod závlahou a tým dokážu do veľkej miery stabilizovať úrody, čo odberatelia oceňujú.